Na sviatok sv. Faustíny Kowalskej, ktorej meno je úzko spojené s Litvou – s krajinou, kde od 1. septembra pôsobí nová komunita redemptoristov, vám ponúkame úryvok z knižky Svätci v milosrdenstve, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Svätý Ján Pavol II. 30. apríla 2000 oficiálne ustanovil sviatok Božieho milosrdenstva. V ten istý deň svätorečil Faustínu Kowalskú (1905 – 1938). Svätý Otec pri tejto príležitosti povedal: „Týmto činom chcem dnes novému miléniu odovzdať toto posolstvo. Odovzdávam ho všetkým ľuďom, aby sa ešte lepšie naučili spoznať pravú tvár Boha a pravú tvár bratov.“ Týmto pápež zjavne poukázal na posolstvo, ktoré Ježiš odovzdal pokornej poľskej sestričke a ktoré ona zaznamenala vo svojom denníku (Denníček: Božie milosrdenstvo v mojej duši, Spoločnosť katolíckeho apoštolátu PALLOTI 2012).

Predovšetkým nám boli odovzdané dva poklady:

1) Potreba milosrdenstva

Takmer na každej stránke Denníčka svätej Faustíny možno nájsť Ježišovu túžbu po tom, aby sa jeho bezhraničné milosrdenstvo stalo známym všetkým ľuďom. Napríklad 4. apríla 1937 dostala sestra Faustína od Ježiša takúto výzvu: „Napíš: všetko, čo jestvuje, je obsiahnuté vo vnútri môjho milosrdenstva hlbšie ako nemluvňa v lone matky. Ako bolestne ma zraňuje nedôvera v moju dobrotivosť. Najbolestnejšie ma zraňujú hriechy nedôvery“ (Denníček 1076).

Na Štedrý deň toho roku dostala nasledovné posolstvo:

„Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, ony však pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a slabé podobenstvo mojej lásky. Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro“ (Denníček 1447 – 1448).

Môžeme si všimnúť, že z Ježišových úst vychádzajú slová nesmiernej nežnosti. Víta a prijíma každého. Navyše, Ježišove slová sú jasne vyjadrené cirkevným jazykom s odkazom na „tribunál milosrdenstva“. Obsahujú taktiež smutné varovanie, aby sme sa nedostali do situácie, keď bude už príliš „neskoro“, keďže je tu aj táto vážna možnosť, ak sa človek takto rozhodne. Posolstvo dané svätej Faustíne otvára hĺbky milosrdenstva tak, ako nikdy predtým. Toto milosrdenstvo dokáže prijať a obsiahnuť všetko – okrem výsmechu z Boha.

Pri hľadaní zmierenia Božej spravodlivosti a Božieho milosrdenstva by sme nemali zabudnúť na príhovor pápeža Benedikta XVI., ktorý predniesol väzňom v rímskom väzení Rebibbia v decembri 2011:

Spravodlivosť a milosrdenstvo, spravodlivosť a dobročinná láska, na ktorých spočíva celá charita Cirkvi, sú rozdielnymi vecami len pre ľudí. My totiž dôkladne rozlišujeme medzi skutkom spravodlivosti a skutkom lásky. Pre nás „skutok spravodlivosti“ znamená dať „druhému, čo mu patrí“, a to, čo je „skutkom milosrdenstva“, je dané z láskavosti. Zdá sa, akoby jedno vylučovalo druhé. U Boha je to však inak: v ňom sa spravodlivosť a dobročinná láska navzájom prekrývajú – uňho neexistuje spravodlivý skutok, ktorý by nebol zároveň skutkom milosrdenstva a milosti, a neexistuje skutok milosrdenstva, ktorý by zároveň nebol úplne spravodlivý.

Na druhej strane, prečo by Boh počas dejín toľkoráz vyzýval ľudí k prijatiu milosrdenstva – ktoré je priam viditeľne stelesnené v slovách a v postojoch svätých –, ak nie kvôli zjavnej naliehavosti, ku ktorej nemôžeme zostať ľahostajní? Svätci toto milosrdenstvo vzývajú, ohlasujú a stelesňujú mocne i naliehavo zároveň. Takto milosrdenstvo prijímajú a zároveň riskujú, že ním ľudia pohrdnú. Jedinou podmienkou, vyžadovanou k zakúseniu Božieho prijatia, je rozhodnutie nechcieť viac zotrvávať v lži.

2) Úvahy o milosrdenstve

Nie všetci svätci nám zanechali úvahy a postrehy o Božom milosrdenstve. No všetci nám ukázali, ako ho pretaviť na poslušnosť Písmu, ktoré nás vyzýva, aby sme boli „dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec“ (porov. Mt 5, 48). A na to prídeme, keď preskúmame ich život.

Namiesto toho, aby sme len vymenúvali príklady, ako milosrdenstvo praktizovala svätá Faustína, pokúsme sa preskúmať a napodobniť spôsob jej modlitby. Jej modlitba k Ježišovi bola prosbou o milosť, aby sa sama stala „celým milosrdenstvom“:

„Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych.

Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc.

Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola vnímavá na potreby svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych.

Pomôž mi, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia.

Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedela svojim blížnym robiť len dobre a sama si vyberala ťažšie, namáhavejšie práce.

Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc svoju vlastnú únavu a ustatosť. Mojím pravým odpočinkom je služba blížnym.

Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s utrpením blížnych. Nikomu neodmietnem svoje srdce. Budem prebývať úprimne aj s tými, o ktorých viem, že zneužijú moju dobrotu, a sama sa ukryjem v najmilosrdnejšom Ježišovom Srdci. O vlastných utrpeniach budem mlčať. Nech si tvoje milosrdenstvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj“ (Denníček 163).

A Ježiš ju s radosťou sledoval a ustavične ju povzbudzoval: „Dcéra moja, túžim, aby tvoje srdce bolo utvorené podľa vzoru môjho milosrdného srdca. Musíš byť celá preniknutá mojím milosrdenstvom“ (Denníček 167).

Foto: www.catholicnewsworld.com