DomovNovinkySvätý Ján Zlatoústy

Svätý Ján Zlatoústy

13. septembra slávime spomienku svätého Jána Zlatoústeho. Ponúkame vám článok o tomto svätcovi ako aj jednu z jeho kázní o manželstve  z knihy Žiť tajmostvá, ktorá vyšla v našom vydavateľstve Slovo medzi nami. 

Zlatoústy nie je meno, ktoré Ján dostal od rodičov. Toto meno získal od cirkevných obcí, ktoré ho mali veľmi rady. Chrysostomos znamená v gréčtine „zlaté ústa“.

Ján (349 – 407) bol syn prominentného a bohatého cisárskeho úradníka v sýrskej Antiochii, jednom z veľkých kresťanských miest v starovekej Cirkvi. Ján však nikdy nepoznal svojho otca, lebo ten zomrel, keď jeho jediné dieťa bolo ešte veľmi malé. Jánova matka Anthousa mala len 20 rokov, keď ovdovela. Rozhodla sa však nasledovať biblickú radu, že je pre vdovy lepšie, keď ostanú slobodné (pozri 1 Kor 7, 8). Venovala sa Jánovej výchove a vzdelávaniu. Zariadila, aby študoval u najslávnejšieho učiteľa rétoriky, pohanského Libaniosa. Ján sa naozaj čoskoro stal vynikajúcim žiakom.

Keď mal 18 rokov, začal sa zaujímať o „božské učenie“. Zapísal sa na krst a stal sa žiakom chýrneho odborníka na Sväté písmo Diodora z Tarzu. A opäť bol najbrilantnejším žiakom svojho učiteľa.

Ján v ranej dospelosti ostal pri svojej matke, ktorá si všimla jeho prísne pôsty a obávala sa, že odíde do kláštora a ona zostane sama. Ján sa na istý čas podriadil jej prianiam, ale neskôr už nemohol odolávať Božiemu volaniu. Odišiel do horskej jaskyne, kde dva roky žil ako pustovník.

Keď sa vrátil do mesta, biskup ho vysvätil najprv za diakona a potom za kňaza. Dvanásť rokov bol hlavným kazateľom v katedrále mesta. Tam prednášal homílie, ktoré mu priniesli slávu.

Uznávaný kazateľ upútal pozornosť širšej Cirkvi a najmä cisárskeho dvora. Keď zomrel patriarcha Konštantínopola, cisár nečakane zavolal Jána z Antiochie na najmocnejší biskupský trón na Východe. Ján túto poctu odmietol. Cisár však nariadil, aby ho priviedli násilím, takže radšej šiel.

Cisárske mesto bolo pareniskom závisti, pätolizačstva, politických intríg a rýchlo získaného aj strateného šťastia. Jánova úprimnosť a poctivosť mu podľa meradiel hlavného mesta dobre neslúžila. Bol reformátor a askéta. Od iných vyžadoval veľa, ale ešte viac od seba. Duchovenstvo v Konštantínopole sa však nechcelo dať reformovať alebo napodobňovať Jánov sparťanský životný štýl. A ani cisárska rodina, najmä cisárovná, sa nezaujímala o Jánove rady ohľadom kozmetiky, márnotratných výdavkov a sebaoslavných pamätníkov. Ján považoval za drzé, že bohatí sa tešili zo zlatých nočníkov, pričom chudobní boli hladní.

Obyčajní ľudia našli inšpiráciu, útechu a – nepochybne – zábavu v kázňach tohto veľkého muža. Mocní sa však nezabávali. Zvolali samozvaný biskupský súd, ktorý v roku 403 zosadil Jána z biskupského stolca. Vojenská jednotka narušila liturgiu Veľkonočnej vigílie, keď sa Ján chystal pokrstiť skupinu katechumenov. Historici zaznamenávajú, že krstné vody boli červené od krvi.

Jána poslali do vyhnanstva v divočine na východnom konci Čierneho mora. Aj tam však získaval učeníkov. To ešte viac rozzúrilo cisárskych predstaviteľov. Chceli Jána navždy umlčať.

Jánovo zdravie nikdy nebolo dobré a jeho strážcovia to využili. Keď ho sťahovali na nové miesto, prinútili ho ísť pešo. Uvláčili ho k smrti 14. septembra 407.

Keď sa syn cisárovnej, ktorá nariadila Jánovu smrť, dostal na cisársky trón, uložil Jánovo telo do čestného hrobu v hlavnom meste.

Jánove homílie sú bohaté na mystagogický obsah. V knihe Žiť  tajomstvá nájdete najpôsobivejší materiál o sviatosti manželstva a posvätného rádu. Ponúkame vám jednu z nich. Keď dobre žijeme tieto sviatosti, žijeme znaky hlbších tajomstiev – Božieho života.

Dvaja sa stanú jedným telom

Svätý Ján ukazuje, že telesné spojenie muža a ženy je obrazom duchovného spojenia Krista a Cirkvi.

Čo teda? Je manželstvo divadlo? Nie! Je to tajomstvo a symbol niečoho vznešeného. Aj keby ste si ho nevážili, vážte si to, čo symbolizuje. „Toto tajomstvo,“ hovorí svätý Pavol, „je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi“ (Ef 5, 32).

Je to symbol Cirkvi a Krista. Tí dvaja sa spájajú a sú jedno. Keď sa dvaja spájajú, nevytvárajú obraz bez života alebo obraz niečoho pozemského, ale obraz samého Boha. Dvaja vstupujú do manželstva a chcú sa stať jedným telom. Pozrite sa opäť na tajomstvo lásky! Ak sa dvaja nestanú jedno – ak ostanú dvaja –, nevytvoria mnohých. Keď sa však spoja, vytvoria mnohých.

Čo sa z toho naučíme? Sila spojenia je veľká. Múdrosť Boha na počiatku rozdelila jedného na dvoch; ale Boh chcel ukázať, že „jeden“ ostal jeden aj po rozdelení. Znemožnil teda, aby jeden človek bol schopný rozmnožovania. Človek nemôže byť jeden, pokým sa nespojí s druhým. Každý je len polovica. A človek bez toho druhého nemôže plodiť deti.

Vidíte tajomstvo manželstva? Boh urobil jedného z jedného; a keď urobil z tých dvoch jedného, vytvoril jedného, aby sa aj deti rodili z jedného. Manžel a manželka nie sú dvaja, ale jeden. To možno potvrdiť z mnohých zdrojov, napríklad zo slov „ako muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Ak on je hlava a ona je telo, ako sú dvaja? Zo samotného usporiadania tela môžeme vidieť, že sú jedno, lebo ona bola vytvorená z jeho boku a obaja sú dve polovičky.

A ako sa stávajú jedným telom? Ako keby ona bola čistým zlatom, ktoré prijíma čisté zlato, tak žena prijíma mužovo semeno. Živí ho a chráni ho a pridáva svoj podiel. Dvaja sa spájajú v rozkoši. A vracia sa to späť ako dieťa!

Dieťa je istý druh mosta, takže títo traja sa stávajú jedným telom. Dieťa spája jedného s druhým. Dve mestá, ktoré rozdeľuje rieka, sa stávajú jedným mestom, ak ich spája most. O koľko viac to platí vtedy, keď most vzniká spojením dvoch tiel.

Prečo sa červenáte? Nechajte to heretikom a pohanom s ich nečistými a nemravnými zvykmi. Práve preto chcem, aby manželstvo bolo dôkladne očistené, aby dostalo naspäť svoju vznešenosť. Nemali by ste sa hanbiť za tieto veci; ak sa hanbíte, potom odsudzujete Boha, ktorý vytvoril manželstvo.

Poviem vám teda, ako je manželstvo tajomstvom o Cirkvi. Cirkev vznikla z Kristovho boku. Spojil sa s ňou v duchovnom spojení. Istý človek povedal: „Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu“ (2 Kor 11, 2). A potom hovorí, že „sme údmi jeho tela“ (Ef 5, 30).

Premýšľajte o týchto veciach a neuvaľujte hanbu na takéto veľké tajomstvo. Manželstvo je symbolom Kristovej prítomnosti. Povedzte mi: Keby ste videli obraz kráľa, zneuctili by ste ho? Určite nie.

 

Foto k článku: redemptoristky.eu

gabriela.kalafusova@hotmail.com