Našťastie pre väčšinu z nás vynálezy ako počítač či telefón a veda ako napríklad moderná chirurgia mali svojich nadšencov i odporcov. Tieto veľké myšlienky sa stali skutočnosťou vďaka ľuďom, ktorí dokázali snívať o tom, čo by mohlo byť,a neriadili sa mienkou tých, čo pokladali veci za nemožné.

Boh neobmedzenej moci

Jedna vec je spochybňovať hodnotu počítača alebo telefónu, ale druhá vec je spochybňovať moc Božieho pôsobenia v našom živote. Keď teda začíname nový rok, odhoďme všetky pochybnosti o Pánovi. Uverme, že chce v našom živote skutočne vykonať veľké dielo a naozaj nám chce otvoriť oči pre duchovné skutočnosti, ktoré sú všade okolo nás.

Samozrejme, podobne ako akékoľvek iné novoročné predsavzatie aj naša túžba, aby nám Pán otvoril oči, sa naplní len vtedy, keď my urobíme svoju časť práce. Keby sme sa tento rok rozhodli schudnúť deväť kilogramov, určite by sme jedli menej a viac by sme cvičili. Keby naše predsavzatie bolo prečítať v tomto roku šesť románov, určite by sme si vyhradili čas, aby sme prečítali jednu knihu za dva mesiace. Podobne ak chceme, aby boli naše oči otvorené pre Pánovo dielo, musíme byť ochotní vykonať nevyhnutnú prácu. Takže začnime.

Najprv by sme si mali položiť dve dôležité otázky: „Verím, že Boh má plán pre môj život?“ a „Verím, že jadrom tohto plánu je jeho túžba viesť ma a učiť svojím Duchom Svätým?“ Ďalej prichádzajú dve podobné otázky: „Verím, že existuje diabol, ktorý nechce nič iné ako odvrátiť ma od Pána?“ a „Verím, že diabol má svoje plány, keď sa usiluje zničiť moju vieru, aby som ostal v temnotách?“ Ak môžeme pravdivo a kladne odpovedať na tieto štyri otázky, sme v dobrej pozícii, aby sme sa pozreli na svoj život a rozlišovali, kde nás v ňom ovplyvňuje Duch Svätý a kde nás ovplyvňuje diabol.

Diablove zámery

Aby sme lepšie pochopili otázku diablovho vplyvu, pozrime sa na zopár biblických úryvkov. Svätý Pavol v Liste Efezanom vyzýva: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla“ (6, 11). Podobne varoval Korinťanov, aby ich „neoklamal satan“, pretože „poznáme jeho zámery“. Pavol ich neskôr v tom istom liste opäť varoval pred tým, aký je diabol zákerný: „Veď sám satan sa tvári ako anjel svetla“ (2 Kor 2, 11; 11, 14).

Aké sú diablove „zámery“? Satan predovšetkým chce, aby sme sa netešili z Božej lásky. Chce zmariť našu túžbu po vzťahu k Pánovi. S týmto zámerom sa on a jeho démoni usilujú zdiskreditovať Boha. Našepkávajú nám myšlienky, ktoré sú plné podvodu. Chcú nás presvedčiť, že Boh nejestvuje alebo že nie je na našej strane, alebo že všetko, čo potrebujeme, nám môže dať svet.

Niekedy je diablova taktika očividnejšia, keď nás pokúša na hriechy žiadostivosti, obžerstva alebo závisti. Ale inokedy táto taktika nie je taká jasná. Diabol predstiera, že je „anjel svetla“ a našepkáva nám niečo, čo sa zdá dobré a prijateľné, ale vedie to len k zmätku a osamotenosti. Možno navrhne, aby človek pracoval celý deň, aby získal viac peňazí pre svoju rodinu. Na prvý pohľad to znie dobre. Ale v konečnom dôsledku človek nebude mať čas pre svoju rodinu a stres v práci si vyžiada zničujúcu daň.

„Choď mi z cesty!“

Musíme sa naučiť počúvať hlas Ducha a odlíšiť jeho hlas od hlasov našej hriešnej prirodzenosti, diabla alebo sveta. Dobrým príkladom nám je apoštol Peter. S nadšením začal nasledovať Ježiša a chcel sa mu zapáčiť vo všetkom, čo robil. Raz sa Ježiš spýtal učeníkov: „Za koho ma pokladáte?“ Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Bol to pre Petra duchovný prelom a Ježiš dokonca povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16, 17).

V Petrovi sa stalo niečo, čo mu umožnilo vidieť Ježiša nanovo. Videl ho ako vyvoleného Božieho Mesiáša. A Ježiš ho vyhlásil za blahoslaveného a pochválil ho za jeho presvedčenie.

Ale onedlho potom sa Peter presvedčil, že má pred sebou ešte dlhú cestu. Ježiš totiž začal hovoriť svojim učeníkom, že ide do Jeruzalema, kde ho zajmú, usmrtia a potom na tretí deň vstane z mŕtvych. Keď to Peter, zrejme ešte stále nadšený z pochvaly, ktorej sa mu dostalo, počul, chcel Ježišovi radiť, čo má urobiť. Zvolal: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!” Peter nezniesol predstavu trpiaceho Mesiáša. Nevedel si predstaviť, že by sa Ježiš nechal mučiť a dal sa zabiť.

Ježišova odpoveď bola rýchla a priama: „Choď mi z cesty, satan! … nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16, 23). Peter musel byť šokovaný. V obidvoch prípadoch to hovoril jeho hlas a rozmýšľala jeho hlava. Ale Ježiš povedal, že prvá odpoveď pochádzala od Boha a druhá od diabla.

Pasca dobrých úmyslov

Petrov príbeh dokazuje, že aj pri tých najlepších úmysloch nás môžu ovplyvňovať lži a pasce diabla. Dokazuje, aké je dôležité, aby sme sa naučili rozpoznávať hlasy vo svojej mysli. To môže byť dosť náročná úloha, ale Boh chce, aby sme vedeli, že je to možné. Pozrime sa na Petra ako príklad. Po čase pochopil, prečo mala jedna myšlienka božský pôvod a druhá pochádzala od diabla. Napokon pochopil aj to, že Ježiš musel zomrieť a že vlastne Ježiš chcel zomrieť za nás. Pochopil, že Ježiš ho napomenul, lebo ľudstvo potrebovalo spásu a kríž bol integrálnou súčasťou Božieho plánu spásy.

Aby sme Petrovu skúsenosť nepustili z hlavy len ako ďalší biblický príbeh, mali by sme rozpoznať, že to isté sa deje aj dnes. Príliš ľahko môžeme padnúť do pasce, v ktorej si myslíme, že Ježiš za nás nemusel zomrieť alebo že nemusíme odporovať tomu, čo sa v nás Ježišovi protiví. Diabol sa nás dosť často usiluje presvedčiť, že stačí, aby sme sa usilovali byť dobrí. Zneužije naše dobré úmysly podobne ako Petrove a nafúkne ich do takej miery, že si myslíme, že ak sa chceme dostať do neba, musíme sa len usilovať. Vkradne sa do našej služby a presvedčí nás, že máme právo dostať za ňu odmenu. Alebo ak s nami niekto nesúhlasí alebo znevažuje našu prácu, pobáda nás, aby sme sa rozhnevali.

Urobte len jeden krok

Aj my sa podobne ako Peter môžeme naučiť rozlišovať pôsobenie Ducha Svätého od diablovho pôsobenia. Nemusíme sa cez noc stať duchovnými odborníkmi, ale v tomto roku môžeme pokročiť. Ak urobíme čo len jeden krok a rozhodneme sa každý večer si spytovať svedomie alebo každý týždeň hodnotiť svoje úspechy i neúspechy, urobíme významný krok vpred.

Začnime teda tento rok tak, že odstránime obmedzenia, ktoré Bohu kladieme. Vzdajme sa každej pochybnosti, každej myšlienky v nás, ktorá hovorí, že nemôžeme spoznať jeho hlas. Snívajme o tom, ako by vyzerala Cirkev, keby sa čoraz viac ľudí naučilo počúvať Ducha a odporovať diablovi!

Zdroj: SMN 11/2010