„Musím sa stať tým, čím je Mária.“ Touto stručnou vetou uvádza Gisbert Greshake jeden prvých duchovných záverov mariológie, ktorú rozvinul vo svojej monografii z roku 2014 s titulom Maria-Ecclesia. Takýto prístup vychádza z Druhého vatikánskeho koncilu, konkrétne z poslednej kapitoly dogmatickej konštitúcie o Cirkvi (Lumen Gentium), ktorá je venovaná Panne Márii. Koncil nazval Božiu Matkou „predobrazom a najosvedčenejším vzorom vo viere a v láske“ (porov. LG 53). Kým Mária už dokonalosť dosiahla (LG 65), veriaci v Krista, ktorí sa ešte stále nachádzajú v stave putovania, sa majú a musia usilovať napodobňovať tento vzor. Táto výzva stojí aj pred tými, ktorí si Máriu ctia pod titulom Matka ustavičnej pomoci. „Musím sa stať tým, čím je Mária.“ Čo to znamená v praxi tých ľudí, ktorí – v rámci redemptoristickej komunity i mimo nej – hľadia na túto milovanú ikonu.

3. Ukazovať cestu

Literatúra o ikone Matky ustavičnej pomoci vždy zdôrazňuje, že táto ikona je kombináciou dvoch druh ikon – Hodegetrie (gr. Ukazovateľka cesty) a Theotokos (Bohorodičky) či Panny umučenia. Mária ukazuje na Ukrižovaného, na bezbranné dieťa, ktorého zraniteľnosť symbolizuje hlavne jeho bosé chodidlo.

Mohli by sme povedať, že Mária nám najúčinnejšie pomáha jednoduchým ukazovaním na Toho (jej syna), ktorý je cíti so všetkým trpiacimi, pretože aj sám trpel. On napĺňa svoje prisľúbenie tým, že skutočne pretrpí kríž a utrpenie, nie tým, že by sa utrpenie snažil nejako obísť alebo sa mu vyhnúť. V roku 1947 pápež Pius XII. v encyklike Mediator Dei zhrnul toto presvedčenie do jedinej vety: „Mária nám dáva svojho syna a s ním všetku pomoc, ktorú potrebujeme“ (169). Týmto synom je Ježiš Kristus, ktorý sa nazýva Cestou (porov. Jn 14, 6). On je ten Ukrižovaný a Vzkriesený. Veriaci sú presvedčení, že v ňom je skrytá Božia múdrosť, múdrosť, ktorá nevylučuje aj prežívanie určitej temnoty, no čelí jej s dôverou v Božiu moc (porov. 1 Kor 1, 23n.). Ukrižovaný je Božou mocou a múdrosťou. Toto ikona naznačuje vyobrazením odhodlaného pohľadu Dieťaťa na nástroje umučenia v rukách anjela. Mária dodržuje svoje slovo predovšetkým tým, že sa pripája k svojmu Dieťaťu na jeho namáhavej ceste a trvá na svojom „áno“ danom Bohu aj v tých najtemnejších chvíľach. Prítomnosť tejto ikony v našich domovoch, kaplnkách a kostoloch nám môže pomôcť zotrvať na ceste Ježiša Krista, ceste sebazrieknutia, vtelenia a utrpenia, ktorá vedie do povýšenia a slávy (porov. Flp 2, 5 – 11). Tak sa nám pripomína, že budovať si „kariéru“ v Cirkvi vždy znamená „kráčať smerom nadol“ – znamená to zriekať sa seba samého a darúvať sa druhým. Pápež František v mnohých svojich kázňach, príhovoroch a dokumentoch, Cirkev neustále vyzýva k pochopeniu tejto skutočnosti.

Pri pohľade na túto ikonu vidíme, že všetci kresťania sú pozvaní stať sa – podobne ako Mária – ľuďmi, ktorí prijímajú Vykupiteľa a jeho „nadol smerujúcu cestu“ ako záchytné body svojho života a túto cestu ohlasujú tak svojimi slovami, ako aj skutkami. Týmto ukazovaním cesty poskytujeme pomoc, ktorá siaha až za pozemský život, pomoc, ktorá siaha až do večnosti. Aj toto je určite spôsob, aký možno chápať „večnosť“ či „ustavičnosť“ „ustavičnej pomoci“.

Pastorácia a kázanie stoja pred výzvou ohlasovať túto „nadol smerujúcu cestu“, a to najmä na severnej pologuli. Ako môžeme v takom sekulárnom svete ako je ten náš účinne ohlasovať Ukrižovaného a Vzkrieseného ako toho, ktorý je naša „Pomoc“ a náš Vykupiteľ? Ako môžeme ľudí pozývať, aby sa na neho pozreli novým pohľadom? Na to sa nedá dať jednoduchá odpoveď. Napriek tomu však tento problém nemôžeme odkladať na neskôr, pretože sa v ňom skrýva dôležitý aspekt toho, čo je typicky kresťanské. Keďže má ikona Matky ustavičnej pomoci toľko rôznych stránok, mohla by byť nám ukázať smer. Je veľmi zaujímavé, že keď hovoríme o tejto ikone, oslovujeme Máriu rôznymi menami; voláme ju Matka (ustavičnej pomoci), Naša Pani (ustavičnej pomoci) či Panna (ustavičnej pomoci). Na tejto ikone sa vlastne Mária javí ako vyrovnaná Pani, ktorá má vo svojom vnútri pokoj a je si vedomá svojej dôstojnosti, ktorú dostala od Boha. Žiari ako Panna, vyžaruje nádej a hľadí vpred, pričom svoj zrak upiera neustále na to, čo je pred ňou, hľadí na široký obzor, ktorého súčasťou je aj Božia večnosť. A napokon je Matkou, ktorá dáva život Dieťaťu Ježišovi, Matkou, ktorá sa stáva plodnou tým, že dovoľuje Božiemu Duchu preniknúť jej bytie. Táto ikona tak vyžaruje pokoj, nádej aj áno dané Bohu. Každý, kto chce v dnešnej dobe ohlasovať Krista ako Vykupiteľa, bude potrebovať rovnaké čnosti, ak má byť pre druhých presvedčivým „ukazovateľom cesty“. To však znamená aj odolať pokušeniu stavať seba do centra pozornosti a namiesto toho ukazovať na toho, ktorý „toto robí“.

Autorka textu: sestra Anneliese Herzig MSsR (Misionárky Najsvätejšieho Vykupiteľa). Z nemčiny do angličtiny preložil David Louch CSsR (provincia Edmonton-Toronto), z angličtiny preložil Lukáš Vaník.