„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“ (Ef 4, 4)

Úvod: čo je to misia?

Aby sme pochopili, čo znamená výraz „partnerstvo v misii“ alebo „spoločná misia“, musíme najskôr odpovedať na otázku: Čo je to misia? Postupom času sa na túto otázku našlo niekoľko odpovedí.

Hovorilo sa napríklad, že misijná činnosť zakladá Cirkev na miestach, kde predtým nebola. Významný redemptorista Willem Cardinal van Rosuum (1854 – 1932) bol veľkým obhajcom tejto myšlienky. Nemyslel tým, že by sa Cirkev mala rozvetvovať z Ríma. Namiesto toho uviedol, že miestne spoločenstvá majú byť založené na vlastnú zodpovednosť a samozrejme, na základe hierarchie.

Iní povedali: misiou je zasadiť semeno evanjelia do sŕdc ľudí, neveriacich aj veriacich. Po prvé, táto myšlienka sa netýka Cirkvi. Je to o iskre, ktorá hneď preskočí medzi misionárom a osobou, ktorá je v jeho okolí. Myslím si, že práve v tomto duchu bol sv. Alfonz misionárom počas svojich ľudových misií a vo svojich publikáciách.

Novšia myšlienka ide ešte ďalej. Misia je v prvom rade o Božom kráľovstve. Koniec koncov, Ježiš Kristus je prvým misionárom. A ak robíme misie napodobňujúc Jeho, prinášame radostnú zvesť o Kráľovstve slobody a milosti (Lk 4, 18-19). Inými slovami: máme účasť na „missio Dei“, na Božej aktivite pre svet a vo svete. Konečným cieľom tohto „missio Dei“ je stretnutie Boha a sveta, Boha a nás, preniknuté láskou. Toto je tiež základnou myšlienkou spirituality sv. Alfonza.

Misionári v procese hľadania spolupracovníkov: príklad sv. Klementa M. Hofbauera

Ak je toto jadrom misie, bude nastolených veľa otázok v rozdielnom svetle a bude treba preskúmať aj konkrétne záujmy. Naším prvým záujmom by už viac nemalo byť to, či sa postaráme o správnu formu Cirkvi alebo či pri ohlasovaní použijeme správne formulácie. Naším prvým a jediným záujmom by malo byť to, aby došlo k stretnutiu Boha a ľudí. Všetko ostatné by teda malo byť druhoradé: inštitucionálna štruktúra Cirkvi, presné znenie posolstva, ktoré ohlasujeme. V tomto svetle tak môžeme byť pripravení vzdať sa starých štruktúr a myšlienok a hľadať nové.

Ďalej by sme sa mohli inak pozerať na otázku, kto sú misionári a čo robia. Misionári už nie sú len tými, ktorí majú špecifickú funkciu a definovanú misiu. Nie sú to len tí, ktorí sa „stiahli zo sveta“. Každý je povolaný byť misionárom, či už ide o ľudí, ktorí žijú podľa evanjelia, alebo o ľudí, ktorí „žijú vo svete“. Navzájom sa môžu nájsť a podporiť, ak je všetko správne usporiadané. Ich misia je spoločná. A idú do sveta, doslova alebo obrazne, po dvoch (Lk 10, 1) ako spolupracovníci v misii.

Domnievam sa, že sv. Klement M. Hofbauer bol takýmto misionárom. Videl, že jeho doba sa naliehavo potrebovala zamerať na jadro evanjelií. Staré vzory a formulácie boli niekedy dokonca otravné. Bol preto otvorený novým formám ohlasovania (preto jeho slávne vyhlásenie, že „musíme nanovo ohlasovať evanjelium“). Bol otvorený novým spôsobom spolupráce.

Svätý Klement sa na začiatku nevidel ako osamelý volajúci na púšti. Videl sa ako Boží spolupracovník na misii a hľadal ďalších spolupracovníkov. Po dlhom, osamelom hľadaní ako pustovník a pútnik, našiel svojich prívržencov najprv v kongregácii redemptoristov.

Keď už bol sám redemptoristom, videl spojencov a partnerov spolupráce mimo Kongregácie. Hodnotu spolupráce s laikmi „objavil“ počas svojho pobytu vo Varšave (1787 – 1808) a tejto spolupráci dal čoskoro istú štruktúru: bola to komunita oblátov, združenie oddaných a vysoko kvalifikovaných laikov plniacich misijné povolanie. Čo sa týka spirituality, spoločenskej angažovanosti a pripravenosti na misijnú prácu, svätý Klement kládol na oblátov vysoké požiadavky. Členom asociácie sa nebolo možné stať len tak – bolo nevyhnutné dokázať svoju vhodnosť. Klement M. Hofbauer nikdy nešiel len do polovice cesty, jednoducho na dobre vyškolených laikov kládol vysoké očakávania – ako „elitných“ misionárov.

Vo svojej dobe vo Viedni (1808 – 1820) mestský apoštol nenaháňal ľudí do Cirkvi, namiesto toho ich považoval za sprostredkovateľov. Napríklad zorganizoval čitateľský klub, v ktorom si ľudia vymieňali názory o viere na základe kníh, ktoré prečítali. Založil knižnicu a časopis – nevyhýbal sa využívaniu médií. Rešpektoval a akceptoval, že ľudia už kňaza nepočúvali ticho a so zatajeným dychom, ale že sa formovali, rozvíjali a stali sa rovnocennými partnermi.

To sa prejavilo najmä v tzv. Hofbauerovom Kruhu vo Viedni, do ktorého patrili významní vedci a umelci mesta. Svätý Klement povzbudzoval týchto intelektuálov, aby sa priznali k evanjeliu vo svete, svojím vlastným spôsobom a sami za seba. Vzťah medzi sv. Klementom a touto viedenskou laickou elitou bol obojstranný. Na jednej strane vďaka kontaktu s laikmi dokázal zostať v kontakte s duchom doby, učil sa od nich. Na strane druhej boli oni jeho šíriteľmi. Mali svoje kontakty a  vo svojom vlastnom prostredí boli autoritami. Týmto spôsobom sa mohli stať misionárskymi spolupracovníkmi viedenského apoštola.

Záver: Svätý Klement ako muž, ktorý bol pripravený prekonať obmedzenia

Ako syn sv. Alfonza sv. Klement vedel, že nikto nie je misionárom sám. Predovšetkým sme spolupracovníkmi Boha, ktorí opustil svoje nebo, aby hľadal a našiel nás, ľudí. A v tomto hľadaní sme Božími spojencami. Ale ak Boh potrebuje ľudí a pozve ich na spoločnú misiu, potom jeden druhého potrebujeme ešte viac. Na uskutočnenie tohto procesu niekedy potreboval sv. Klement nemalé úsilie. Mal silnú vôľu a niekedy sa stretol s inými silnými osobnosťami. Ešte viac je obdivovaný pre svoju ochotu zapojiť sa do dobrodružstva partnerstva v misii, a prekonávať obmedzenia a otvárať nové perspektívy spoločnej misie.

Otázky na zamyslenie:

• Môžem sa vnímať ako Boží „spolupracovník na misii?“
• S kým chcem zdieľať svoje misijné poslanie? Kto sú moji spolupracovníci? Kde sú? Ako ich nájdem? A ako nájdu oni mňa?
• Aké obmedzenia musím prekonať (obmedzenia jazyka a kultúry, ale tiež obmedzenia v rámci Cirkvi a v rámci redemptoristickej rodiny)? Ktoré osobné obmedzenia musím prekonať?
• Kedy som zažil, že som uspel alebo zlyhal v „spoločnej misii“? Čo sa môžem poučiť z úspechu a neúspechu?

Modlitba

Živý Bože, vo svojom Synovi si nám ľuďom ponúkol svoju lásku a túžiš, aby táto láska bola vzájomná. Povolal si nás byť tvojimi spoločníkmi na tejto ceste hľadania. Otvor naše oči a naše srdce pre iných spolupútnikov na tejto ceste. Uschopni nás na zdieľanie a spoluprácu. Na príhovor sv. Klementa nám zošli svojho Ducha, aby nás viedol. Skrze Ježiša, tvojho Syna, nášho Spoločníka na ceste.

Amen.

P. Pedro Lopez CSsR

Preklad: Barbora Polomská