Úvod

Tí, ktorí sú povolaním misionári, sa často ocitajú v neznámych situáciách. Všetko je nové a úplne neznáme. Niekedy sa človek snaží použiť metódy, ktoré boli vyskúšané a aplikované inde, čo sa však často pokazí. Alebo sa niekedy človek rozhodne ísť vpred sám.

Bez kontaktu s druhými človeku zvyčajne trvá dlho, kým otvorí oči a je schopný vidieť rôzne situácie a skutočnosti. Klement Mária Hofbauer musel vo svojom živote čeliť mnohým takýmto výzvam – z mnohých sa vyvinulo veľa dobrého, čo nás môže inšpirovať dodnes – v neposlednom rade to bolo jeho prepojenie s mnohými ľuďmi, ktorí sa na misii podieľali.

Nie sami – spolu

Vo Varšave stál sv. Klement pred novou situáciou. Priniesol si so sebou pastoračné skúsenosti z Viedne a Ríma, no rýchlo si uvedomil, že veľa stratégií nefunguje a najmä – nezodpovedá potrebám ľudí. Verejné misie v meste znemožňovala aj politická situácia. Klement a jeho spolubratia museli byť tvoriví v tom, ako uplatniť redemptoristickú charizmu na tomto novom mieste, vo Varšave. Skupinu poháňala úprimná túžba „zabezpečiť, aby obyvatelia dosiahli spásu“ (list 31. decembra 1879 generálnemu predstavenému Blasuccimu). Vďaka tomuto cieľu vzniklo úžasné dielo „neustálej misie“ v kostole Sv. Benona.

Ako svätý Alfonz, aj Klement pochopil, že nestačí iba kázať – že kázne, charita a vzdelávanie musia ísť ruka v ruke. Vo Varšave videl potrebu vzdelávania chudobnejších vrstiev, a preto založil školy, na ktoré sa v tom čase vedenie Kongregácie pozeralo kriticky. Klement však chcel umožniť skúsenosť spásy v každom rozmere, zahŕňajúc celú ľudskú osobu a jej potreby (porov. K 5). Videl, čo bolo treba. Okrem iného postavil sirotinec, školu pre chlapcov a školu pre dievčatá. Klement to však nemohol urobiť sám.

Na jednej strane neustále hľadal nových členov pre Kongregáciu a investoval veľa energie do náboru. Na druhej strane sa usiloval o spoluprácu s laikmi, mužmi i ženami a vo Varšave, Jestettene a Babenhausene založil Asociáciu oblátov s misijným zameraním. Vo Varšave bola napríklad skupina žien zodpovedná za výchovu dievčat.

Klement mal tiež plány s misijnou kongregáciou žien, ale kvôli jeho vylúčeniu z Varšavy sa mu to nepodarilo uskutočniť. Neskôr vo Viedni sa jeho sieť známostí rozšírila o významné osobnosti, básnikov a vzdelané a študované ženy. Klementove experimenty sa v neistých časoch osvedčili.

Klement bol veľmi podobný svätému Alfonzovi, ktorý založil „capelle serotine“ – večerné kaplnky, v ktorých Klement dôveroval všetkým. V rámci redemptoristickej rodiny sa môžu od neho učiť apoštolské ženské kongregácie, obláti, spolupracovníci a všetci, ktorí sú súčasťou Kongregácie. Súčasťou Klementovho odkazu pre nás je to, že redemptoristická charizma sa neustále obnovuje za účasti a interakcie mnohých mužov a žien.

Vytváranie si kontaktov v živote svätého Klementa fungovalo ako ozvena života prvotnej Cirkvi. Jednou z najsilnejších biblických pasáží o tom, ako muži a ženy spolupracovali v prvých kresťanských spoločenstvách, nachádzame v Liste Rimanom 16, 1 – 16. Pavol spomína rôzne mená a iných, ktorí patrili do týchto spoločenstiev – Židov aj nie Židov, jednotlivcov, páry, celé rodiny, otrokov a slobodných. Pavol poznal všetkých „po mene“, rovnako ako Boh po mene poznal ich posla Mojžiša (porov. Ex 33, 17). Pavol tiež vedel, že bez týchto osôb by nemohol žiť svoje povolanie. Konkretizuje to najmä u Féby a mnohých ďalších, o ktorých Pavol povedal, že mu pomáhali (Rimanom 16, 2). „Ranokresťanská misia žila od začiatku aj z hustej siete osobných vzťahov, ktoré vznikli alebo sa obnovili prostredníctvom spoločnej viery.“ (Rudolf Pesch).

V živote svätého Klementa možno spomenúť aj veľa konkrétnych osôb: spolubratia Thaddäus Hübl, Martin Stark, Joseph Amand Passerat, Johannes Podgórski, poľská grófka, a Helene Chrapowicka, ktorú Klement nazval „nostra amica ed oblata“. Vo Viedni boli Friedrich a Dorothea Schlegel, Sophie Schlosserová, Johann Emanuel Veith, Joseph Freiherr von Penkler a Maria Rizy, ktorá sa neskôr stala rehoľníčkou – redemptoristkou, a mnoho ďalších. Ženy, ktoré vo Varšave podporovali Hofbauera službou s dievčatami, zostali v anonymite.

Sestra Maria Josepha v Babenhausene bola veľmi nápomocná, ale „je pre nás nepríjemná, pretože bratov oberá o čas“, napísal Klement svojim bratom (1806). Takže tam bolo aj toto! Áno, tí, s ktorými spolupracujeme, tiež potrebujú pozornosť a čas. Občas sa po našom boku vyskytnú aj nepohodlní ľudia! Avšak, možno niektorí z nich poukážu na veci, ktoré my nevidíme a vyzývajú nás k novým perspektívam.

Partnerstvo v misii – úzke prepojenie s charizmou Kongregácie

Interakcia viacerých má pôvod v histórii Kongregácie redemptoristov, vracajúc sa až na úplný začiatok. Dá sa oprávnene povedať, že ide o ,,nehodu“ alebo je skôr hlboko prepojená s charizmou Kongregácie? Je súčasťou tvorivej vernosti pokračovaniu hľadania foriem, ktoré je možné prispôsobiť konkrétnemu času?

Redemptoristky sprevádzali apoštolskú prácu svojimi modlitbami už od počiatku. V roku 1843, dvadsať rokov po smrti svätého Klementa Mária Hofbauera, bola založená ženská rehoľná kongregácia ovplyvnená kázňami redemptoristov. Táto kongregácia sa začala venovať ľudskej a náboženskej výchove chudobných dievčat. Postupom času bolo založených takmer ďalších 40 ženských kongregácií, z ktorých každá bola spojená s redemptoristickou charizmou, identifikujúc sa s ňou rozličnými spôsobmi.

Spolupráca s oblátmi a spolupracovníkmi je zakotvená vo všeobecných stanovách a má byť špecifikovaná a aktualizovaná v jednotlivých jednotkách Kongregácie (štatút 02). Od XXI. generálnej kapituly v roku 1991 Kongregácia zintenzívnila prácu s laikmi, kedy ich, využívajúc mnoho foriem, integrovala do apoštolského života redemptoristov na mnohých miestach. Táto dynamika je založená na ekleziológii, ktorá berie evanjelium vážne: všetci pokrstení muži a ženy sú povolaní a vyslaní, všetci sú zodpovední za cirkev, ktorá má misijný charakter. Dvadsiata piata generálna kapitula v roku 2016 tiež potvrdila toto smerovanie a vyzvala na rozvoj „partnerstva v misii“ ako znak práce Ducha Svätého. Jeden „misionársky orgán“, o ktorom hovorí druhá Konštitúcia, sa rozširuje aj mimo redemptoristickú Kongregáciu. Tam, kde redemptoristi a laici, rehoľníci a rehoľníčky úspešne svedčia o tomto „jednom misijnom orgáne“, vydávajú svedectvo o skutočne bratskej Cirkvi, ktorá uznáva jej jednotu v rozmanitosti, v daroch a rôznych charizmách.

Toto všetko nie je kvôli nám. Nejde ani o „vyváženie“ počtu redemptoristov v krajinách, kde je v súčasnosti menej povolaní žiť ako zasvätený rehoľník. Podstatou je, že pokiaľ ide o ohlasovanie hojného vykúpenia, všetci sú potrební a volaní. Aké pekné je, keď o nás ľudia hovoria, že muži a ženy, kňazi, bratia i laici spolupracujú tak, že je možné cítiť Ducha a oheň evanjelia!

Otázky na reflexiu

· S kým spolupracujem pri hlásaní hojného vykúpenia? Mená sa môžu zapísať aj na plagát, aby boli viditeľné pre všetkých.

· Aké najcennejšie skúsenosti mám zatiaľ z partnerstva v misii? Za koho som obzvlášť vďačný? Kto bol mojou / našou „podporou“ (Rim 16, 1)?

· Aké nové méty a ciele je možné stanoviť pri zohľadnení „partnerstva v misii“? S kým iným sa ešte môžeme spojiť? Aké kontakty môžeme nadviazať, aby sme dnes zintenzívnili ohlasovanie hojného vykúpenia?

Modlitba

Boh života, Ty si konal v živote svätého Klementa Mária Hofbauera a poslal si mu do cesty veľa ľudí, ktorí po jeho boku ohlasovali hojnosť vykúpenia. Ďakujeme za všetkých, ktorí dnes vedľa nás stoja pri ohlasovaní oslobodzujúceho posolstva evanjelia. Ďakujeme za ich priateľstvo a svedectvo, za ich dary a charizmy. Daj, nech s nimi pracujeme v tomto zranenom svete, aby mohli iní zakúsiť oslobodenie a uzdravenie. Sme pripravení byť znovu prijatí do misie ako jedno telo. Požehnaj všetky kroky, ktoré v tomto snažení podnikneme, a dodaj nám odvahu a evanjeliovú tvorivosť. Prosíme o to skrze tvojho Syna, Ježiša Krista, v Duchu Svätom.
Amen.

Autorka textu: Sr. Anneliese Herzig MSsR, Misijné sestry Najsvätejšieho Vykupiteľa

Preklad: Barbora Polomská