Sv. Klement v liste apoštolskému nunciovi vo Viedni písal: „Boh mi je svedkom, že spolu so svojimi bratmi neutekám pred žiadnymi ťažkosťami a námahou vo vytrvalej práci na Božiu slávu a v službe Cirkvi ku spaseniu sveta. (…) Nedaj Bože, aby som hľadal a túžil po vlastných výhodách. Božia sláva, dobro Cirkvi a spása duší, ktorá všade naráža na nebezpečenstvo, jedine to mi leží na srdci.“

V tejto výpovedi sv. Klementa je možné všimnúť si tri dôležité hodnoty každého veriaceho človeka: lásku k Bohu, lásku k Cirkvi a lásku k druhému človeku, osobitne potrebnému. Ako ukazuje viac než dvetisícročná skúsenosť Cirkvi, tieto kresťanské hodnoty sú dôležité v každej dobe, hoci v každom období v histórii Cirkvi sa dával akcent na inú z nich (možno s tou výnimkou, že láska k Bohu bola vždy na prvom mieste).

V prvej časti textu páter Piotr Koźlak CSsR rozoberá lásku sv. Klementa k Bohu.

Jedna z obľúbených piesní sv. Klementa, ktorú si spieval skoro každý deň po prebudení, bola pieseň „Všetko na chválu môjmu Bohu“. Horlivosť v dušpastierskej práci, aby všetko prinášalo Bohu väčšiu chválu, vyplývala u sv. Klementa z ohromnej lásky k Bohu.

Začiatkom Klementovho výberu „jedinej Lásky“ bola udalosť po smrti otca. Matka vtedy zobrala sedemročného Klementa a ukazujúc na ukrižovaného Ježiša Krista povedala: „Odo dnes On bude tvojím otcom.“

V knihe Deuteronómium čítame: „Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať.“ (Dt 6, 4-7)

Predtým v knihe Exodus hovorí Boh Mojžišovi a Izraelitom: „Ja som Pán, Boh tvoj, ktorý ťa vyviedol z egyptského otroctva.“ Najdôležitejší odkaz týchto pasáži Sv. Písma je jedinečnosť a výlučnosť lásky k Bohu. Boh je „jediný Pán“, Boh je „Bohom mojím“, preto len jemu mám oddať svoj život, aby ho riadil.

Sv. Augustín povedal, že „ak Boh je na prvom mieste, všetko je na svojom mieste.“ Jedinečnosť a výlučnosť lásky k Bohu vedie k usporiadaniu života, dáva pocit zmyslu prežívaných dní a predovšetkým dáva silu na prekonanie ťažkých chvíľ v živote.

Počas homílie pri príležitosti osláv 100 rokov pôsobenia redemptoristov v Tuchove vtedajší generálny predstavený P. Juan Lasso navrhol rehoľníkom nasledujúci postoj pre každodenný život: „Často som v tomto kostole hovoril o opcii v prospech chudobných. Dnes vám navrhujem inú opciu: OPCIU V PROSPECH BOHA. Prvé, čo Duch žiada od nás rehoľníkov, je radikálna opcia v prospech Boha.

Všetci sme zakúsili, že nás Boh miluje. Cítime, že Boh nás miluje osobne a nekonečne: zhliadol na mňa a zamiloval si ma. Bez tejto skúsenosti Božej lásky nie je možný rehoľný život (ani kresťanský). Alebo tejto láske veríme, alebo je rehoľný život nemožný. Táto skúsenosť nikdy nebude úplne autentická, ak nebude viesť k životu v láske. Prví učeníci to hneď pochopili a opustili všetko, aby išli za Ježišom. Božia láska bola tá sila, ktorá prikázala sv. Alfonzovi opustiť všetko bezpodmienečne a jednoznačne. Znamená to celkovú rezignáciu z nás samých a z toho, čo nás obklopuje, aby sme mohli ísť len za Ježišom a navždy sa s ním zjednotiť. To je opcia v prospech Boha. Nemôžeme sa naviazať na nič, ani na nás samých, ani na iné osoby či veci, ani na apoštolát, dokonca ani na dary, ktorými nás Boh obdaril. Opcia v prospech Boha znamená zomrieť našim modlám, aby sme sa mohli narodiť pre jediného a skutočného Boha. Boh túži byť milovaný z celého srdca, rozumu a zo všetkých síl. Táto opcia v prospech Boha je dobrodružstvo na každý deň, cez ktoré sa každodenne odkrýva vždy nová láska Boha k nám.“

V ďalšej časti homílie generál pokračoval: „Prvým, čo žiada od nás rehoľníkov, je radikálna opcia v prospech Boha. (…) Vo chvíli, keď rehoľný život hľadá svoju identitu, som si istý, že vychádzajúc z opcie v prospech Boha sa dotýkame srdca nášho povolania. Spoliehajúc sa jedine na Boha sme schopní správne vyjadriť spôsob našej prítomnosti v Cirkvi a apoštolský dynamizmus. Často sa sám seba pýtam: či láska k Bohu nie je práve tým, čo nám chýba? Či nám nechýba dostatočne hlboká viera v Boha?“

Každá láska obsahuje aj vonkajšie spôsoby vyjadrenia, rovnako láska k Bohu. V živote sv. Klementa sa prejavovala cez rozvoj viery, cez modlitbu a horlivosť v ohlasovaní Dobrej Správy o milosrdnom a milujúcom Bohu.

Láska sa rozvíja cez poznanie. Prejavom takéhoto poznania Boha je priviazanie sa k viere a jej rozvíjanie.

Páter Piotr Koźlak CSsR