Gerard Majella sa narodil 6. apríla 1726 v zbožnej rodine krajčíra Domenica Majellu vo východnej časti mesta Muro-Lucano. Ako štvor- alebo päťročný sa Gerard najradšej hrával tak, že staval jednoduché oltáre Najsvätejšiemu. Zo zvyškov vosku, ktoré mu schovával príbuzný kostolník, zhotovoval sviečkové osvetlenie. Medzi kvety a sviečky ukladal svoje sväté obrázky a malé sošky. V r. 1738 zomrel Domenico Majella, otec malého Gerarda. Preto Gerard ako dvanásťročný začína pracovať ako krajčír, hoci by sa chcel radšej stať rehoľníkom.

V roku 1749 redemptoristi viedli ľudové misie v Muro. Počas týchto misií požiadal Gerard o vstup do Kongregácie. Avšak P. Cafaro ho odmietol. Prekážkou bol zlý Gerardov zdravotný stav. Gerard tak „otravoval“ misionárov, že P. Cafaro navrhol rodine Gerarda, aby ho zamkli, keď budú misionári odchádzať z Muro. No Gerard utiekol cez okno svojej izby. Keď dobehol misionárov, žiadal ich: „Vezmite ma, dajte mi šancu, ak nebudem dobrý, potom ma pošlite preč.“ P. Cafaro už nedokázal odmietnuť Gerarda a poslal ho do komunity redemptoristov v Deliceto. Gerard zložil svoje prvé sľuby 16. júla 1752. Bol veľmi usilovný a nasledujúce roky slúžil Kongregácii a Cirkvi ako záhradník, krajčír, kostolník, kuchár, stolár.

Gerardova poslušnosť, pokora, ale najmä láska k Eucharistii sa prejavili aj v jeho reakcii na krivé obvinenie. Jedna žena napísala list sv. Alfonzovi, v ktorom obvinila Gerarda zo smilstva s dievčinou, členkou rodiny, u ktorej Gerard často nocoval počas cesty na misie. Keď si ho Alfonz predvolal, Gerard na obvinenie nepovedal nič, ostal celý čas ticho. Preto mu musel zakladateľ Kongregácie udeliť trest: zákaz svätého prijímania a kontaktu s ľuďmi mimo komunity. Gerard veľmi miloval eucharistického Krista, ale chcel ostať poslušný, a preto predstaveného svojho kláštora požiadal o povolenie neminištrovať pri sv. omšiach, lebo sa bál, že by z tejto lásky vytrhol Eucharistiu z rúk kňaza a prijal.

Celý  život Gerarda bol poznačený znameniami a zázrakmi. Často upadal do extázy. Počas meditácií o Bohu a jeho vôli sa vznášal nad zemou. Niekoľkokrát sa nachádzal na dvoch miestach naraz. No väčšina zázrakov v jeho živote sa udiala počas jeho služby blížnym. Vzkriesil chlapca, ktorý spadol zo skaly, rozmnožil jedlo, uzdravil chorých. Raz kráčal po vode, aby bezpečne doviedol na breh loď. Mnohokrát Gerard povedal ľuďom ich hriechy, ktoré sa hanbili vyznať, a takto ich priviedol k pokániu a odpusteniu.

Gerard zomrel 16. októbra 1755 vo veku 29 rokov. V roku 1893 ho pápež Lev XII. vyhlásil za blahoslaveného a Piom X. bol v r. 1904 započítaný medzi svätých.