Pred 150 rokmi, 23. marca 1871, Pius IX. vyhlásil svätého Alfonza Máriu de Liguori za Učiteľa Cirkvi. Bula, ktorou bol svätý Alfonz vyhlásený za Učiteľa, poukazuje na osobitný charakter jeho morálneho a spirituálneho učenia, schopného vytýčiť „bezpečnú cestu v spleti navzájom si odporujúcich názorov rigorizmu a laxizmu“.

150 rokov po tejto radostnej udalosti je posolstvo svätého Alfonza Máriu de Liguori, patróna spovedníkov a moralistov, vzorom pre celú vychádzajúcu misionársku Cirkev, ešte stále platne ukazuje hlavnú cestu, po ktorej sa približujú ľudské svedomia k Otcovej prijímajúcej tvári, keďže „spása, ktorú nám Boh ponúka, je dielom jeho milosrdenstva“.

Alfonziánske teologické učenie sa rodí z počúvania a z prijatia krehkosti mužov a žien, ktorí sú najviac duchovne opustení. Svätý Učiteľ, sformovaný v mentalite prísnej morálky, sa obrátil k „dobrote“ prostredníctvom počúvania skutočnosti.

Misionárska skúsenosť na existenciálnych perifériách jeho doby, hľadanie vzdialených a počúvanie spovedí, založenie a vedenie vznikajúcej Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, a navyše zodpovednosť biskupa miestnej Cirkvi ho priviedli k tomu, že sa stal otcom a učiteľom milosrdenstva, ktorý bol presvedčený, že „Božím rajom je srdce človeka“.

Postupné obrátenie smerom k rozhodne misionárskej pastorácii, schopnej byť blízko k ľuďom, sprevádzať ich kroky, zdieľať s nimi skutočný život uprostred veľkých obmedzení a výziev, viedlo Alfonza k prehodnoteniu, nie bez námahy, jeho samotných teologických a právnych základov, ktoré si osvojil počas rokov formácie; to, čo bolo spočiatku poznačené určitou prísnosťou, sa potom zmenilo na milosrdný, dynamický prístup, evanjelizačný dynamizmus schopný pôsobiť silou svojej príťažlivosti.

V teologických diskusiách, uprednostňujúc rozum pred autoritou, sa nezastavil pri teoretickej formulácii princípov, ale skôr dovolil životu, aby mu kládol otázky. Ako obhajca tých najnepatrnejších, krehkých a skartovaných spoločnosťou jeho doby, bránil práva všetkých, osobitne tých najviac opustených a chudobných. Tento prístup ho viedol ku konečnému rozhodnutiu dať sa do služby svedomí, ktoré hľadali, dokonca aj uprostred tisícich ťažkostí, správnu cestu, vo vernosti Božiemu povolaniu ku svätosti.

Svätý Alfonz tak nebol ani laxný, ani prísny. Bol realistom v skutočne kresťanskom zmysle, pretože jasne chápal, že „v samotnom srdci evanjelia nachádzame život v spoločenstve i starosť o druhých“ (EG 177).

Hlásanie evanjelia v rýchlo sa meniacej spoločnosti si vyžaduje odvahu načúvať realite, „vychovávať svedomie, aby myslelo iným spôsobom, odlišným od toho predošlého“.

Každá pastoračná činnosť má svoje korene v spásnom stretnutí s Bohom v živote, rodí sa z načúvania životu a je živená teologickou reflexiou schopnou zahrnúť otázky kladené ľuďmi a vytýčiť schodné cesty. Vychádzajúc z Alfonzovho príkladu pozývam morálnych teológov, misionárov a spovedníkov, aby vstúpili do živého vzťahu s Božím ľudom a pozerali sa na existenciu z jeho pohľadu, aby pochopili skutočné ťažkosti, ktorým čelí, a aby pomáhali uzdravovať rany, pretože len pravé bratstvo „dokáže vnímať svätú veľkosť svojho blížneho, dokáže spoznať Boha v každom človeku, znášať ťažkosti spoločného života, spoliehajúc sa na lásku Boha, a otvárať tejto Božej láske svoje srdce, hľadajúc šťastie druhých podľa vzoru dobrého Otca“ (EG 92).

Nech je kresťanské morálne učenie, verné evanjeliu, povolané ohlasovať, prehlbovať a vyučovať, vždy odpoveďou „Bohu, ktorý nás miluje a ktorý nás zachraňuje tým, že ho spoznáme v druhých a vyjdeme zo seba samých, aby sme sa snažili o dobro všetkých“ (EG 39). Morálna teológia nemôže uvažovať len nad formuláciou princípov, pravidiel, ale potrebuje byť proaktívna vo vzťahu k realite, ktorá presahuje každú myšlienku. To je prvoradé, keďže číra znalosť teoretických princípov, ako nám pripomína sám svätý Alfonz, nie je dostatočná na sprevádzanie a podporovanie svedomia pri rozlišovaní dobra, ktoré treba vykonať. Je nevyhnutné, aby sa poznanie stalo praktickým skrze načúvanie a prijímanie tých najnepatrnejších, krehkých a tých, ktorých spoločnosť pokladá za zbytočných.

Nasledujúc príklad svätého Alfonza Máriu de Liguori, ktorý obnovil morálnu teológiu, sa stáva žiadúcim, a preto nevyhnutným kráčať po boku, sprevádzať a podporovať tých, ktorým najviac chýba duchovná pomoc na ceste k vykúpeniu. Evanjeliová radikálnosť by nemala byť nasmerovaná proti ľudskej slabosti. Vždy je nevyhnutné nájsť cestu, ktorá nevzďaľuje, ale privádza srdcia bližšie k Bohu, ako to robil Alfonz svojím spirituálnym a morálnym učením. Je to tak preto, lebo „veľkej väčšine chudobných je vlastná nezvyčajná otvorenosť pre vieru; potrebujú Boha a my nesmieme zanedbať, aby sme im ponúkli jeho priateľstvo, jeho požehnanie, jeho slovo, slávenie sviatostí a možnosť napredovať v raste a dozrievaní vo viere. Prednostné pamätanie na chudobných sa musí prejaviť najmä v našej privilegovanej a prioritnej náboženskej pozornosti“ (EG 200).

Tak ako svätý Alfonz sme povolaní ísť k ľuďom ako spoločenstvo apoštolov, ktorí nasledujú Vykupiteľa uprostred opustených. Toto vychádzanie k tým, ktorým chýba duchovná pomoc, pomáha prekonávať individualistický étos a podnecovať morálnu zrelosť schopnú voliť si pravé dobro. Formovaním zodpovedného a milosrdného svedomia tvoríme dospelú Cirkev schopnú odpovedať konštruktívne na sociálnu krehkosť, hľadiac na nebeské kráľovstvo.

Vychádzanie k najviac zraniteľným umožňuje bojovať so „súťaživosťou a zákonom silnejšieho“, v ktorých sú ľudské bytosti pokladané „za predmet konzumu, ktorý možno použiť a zahodiť“, vytvárajúc tak „kultúru vyhadzovania“.

V týchto časoch čelí spoločnosť nespočetným výzvam: pandémia a práca vo svete po pandémii, starostlivosť, ktorá má byť zabezpečená pre všetkých, ochrana života, príchod umelej inteligencie, ochrana stvorenia, ohrozenie demokracie a naliehavosť bratstva. Beda nám, ak v tomto evanjelizačnom úsilí budeme oddelení od „volania chudobných“ a „volania zeme“.

Alfonz de Liguori, Učiteľ a patrón spovedníkov a moralistov, ponúkol konštruktívne odpovede na výzvy súdobej spoločnosti prostredníctvom ľudovej evanjelizácie, čím naznačil štýl morálnej teológie schopný udržať pohromade potrebu evanjelia a ľudskej krehkosti.

Pozývam vás k nasledovaniu príkladu svätého Učiteľa a k serióznemu prístupu na úrovni morálnej teológie, k „Božiemu výkriku adresovanému všetkým: „Kde je tvoj brat?“ (Gn 4, 9). Kde je tvoj brat otrok? Kde je ten, ktorého každý deň zabíjaš v malej ukrytej továrni, v sieti prostitúcie, v deťoch zneužívaných na žobranie, v tom, ktorý musí pracovať tajne?“ (EG 211)

Čeliac takým epochálnym zmenám ako je tá dnešná existuje vážne riziko, že prevládnu práva silných a zabudne sa na tých najnúdznejších.

Formácia svedomia k dobru sa javí ako nevyhnutný cieľ každého kresťana. Dať priestor svedomiu – miestu, kde znie Boží hlas – aby mohlo vykonať svoje osobné rozlišovanie v životnej realite, to je úloha formácie, ktorej musíme zostať verní. Postoj Samaritána (Lk 10, 33-35), ako som ukázal vo Fratelli tutti, nás pohýna týmto smerom.

Morálna teológia sa nesmie báť zachytiť volanie tých najmenších na zemi a spraviť ho svojím vlastným. Dôstojnosť krehkých je morálnou povinnosťou, ktorú nemožno obísť alebo odložiť. Je nevyhnutné dosvedčiť, že právo vždy znamená solidaritu.

Pozývam vás, aby ste, tak ako to robil svätý Alfonz, šli ku slabým bratom a sestrám našej spoločnosti. Toto zahŕňa rozvinutie morálno-teologickej reflexie a pastoračnej činnosti, ktorá sa dokáže angažovať pre spoločné dobro, má svoje korene v ohlasovaní kerygmy a rozhodujúcu úlohu pri ochrane života, vo vzťahu ku stvoreniu a bratstvu.

Pri tejto zvláštnej príležitosti povzbudzujem Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa a Pápežskú alfonziánsku akadémiu, ako jej prejav a centrum vyššej teologickej a apoštolskej formácie, aby vstúpila do konštruktívneho dialógu s potrebami všetkých kultúr, a tak hľadala apoštolské, morálne a spirituálne odpovede v prospech ľudskej krehkosti, s vedomím, že dialóg je martyria.

Nech vás svätý Alfonz Mária de Liguori a Matka ustavičnej pomoci vždy sprevádzajú na vašich cestách.

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 23. marca 2021

František

Zdroj: https://www.vatican.va/content/francesco/en/messages/pont-messages/2021/documents/papa-francesco_20210323_messaggio-santalfonso.html

Preklad: br. Lukáš Michalovič CSsR