DomovNAŠI SVÄTÍ/BLAHOSLAVENÍBlahoslavený Vasiľ Velyčkovskyj

velyckovskyj Velyčkovskyj sa narodil 1. júna 1903 v Stanislavove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Rod Velyčkovskych zo strany otca bol kňazským viac ako tristo rokov, a pochádzal z Južnej Ukrajiny, dedinka Velyčkiv.Keď  Vasiľ mal osem rokov začal navštevovať školu v dedinke Probižna, ktorú navštevoval tri roky. Potom ho rodičia dali na štúdium do Inštitútu sv. Jozafata, ktorý spravovali otcovia Baziliáni. Tu stalo, že počas misií matka ho zasvätila Panne Márii. Šiestu triedu začal navštevovať v dedinke Horodynka. Tu ho zastala Prvá svetová vojna a Vasiľ vstúpil k Sičovym Strelcom. Po návrate domov roku 1920 vstúpil do Ľvovskeho  seminára. Diakonské svätenie prijal s rúk otca biskupa Andreja Šeptyckeho. Potom vstupil k redemptoristom, kde po roku noviciátu zložil rehoľné sľuby a roku 1925 prijal kňazskú vysviacku. Tri roky pôsobil v Stanislavove a od roku 1928 na Volyni. Hlásal Božie slovo a zakladal bratstva Matky ustavičnej pomoci. Od roku 1935 pôsobil zase v Stanislavove odkiaľ vychádzal na misijné cesty. Ako každý rok tak aj v roku 1940 na sviatok Matky ustavičnej pomoci sa uskutočnila procesia mestom. Tejto „ hrdinský čin “ sa nepáčil vtedajšej novej vláde a preto predvolali pátra Vasiľa na výsluch. Ale skončilo to iba napomenutím. Roku 1941 ho predstavení poslali do Kamenca Podolského, kde sa zdržal iba tri dni, pretože nemecký dôstojník mu prikázal behom jedného dňa opustiť mesto.

V rokoch 1942 – 44 prebýval striedavo v Ternopole a vo Ľvove, podľa toho, kde ho viac potrebovali. V noci z 10. na 11. apríl 1945, bol uväznený a prevezený do Kyjeva. Tri mesiace otec Vaziľ čakal na rozhodnutie. Bol vo väzení s ktorého každý večer vyvádzali a popravovali väznou zastrelením a na jeho miesto privádzali ďalšieho. Konečne prišiel rad na neho a vojak ho zavolal, aby si zobral veci a vyšiel z cely. Mysliac si, že ide na popravu rozlúčil sa so spoluväzňami. Ale výrok bol iný, namiesto popraví dostal desať rokov väzenia. na ceste do vyhnaneckého tábora omrzol a rany, ktoré v dôsledku toho vznikli mu spôsobili veľké bolesti. Dva roky strávil v Kyrove a potom ho previezli do Vorkuty, kde pracoval v uhoľných baniach. Spoluväzni, ktorí mu dali prezývku „náš pop“, mali ho v obľube. Ale vedenie tábora malo pre nim rešpekt a to až taký, že počas komunistických sviatkov ho zatvárali do baraku so špeciálnym režimom. To kvôli tomu aby neovplyvňoval iných väzňov. Po desiatich rokoch ťažkého väzenia bol v chatrnom zdravotnom stave, ale napriek tomu keď sa vrátil roku 1955 nedoprial si odpočinku. Hoci ŠTB ho malo pod kontrolou, tajne a niekedy aj otvorene vysluhoval sviatosti. 4 februára 1963 prijal biskupskú vysviacku. O šesť rokov neskôr začala ďalšia vlna prenasledovania a po ôsmich mesiacoch vyšetrovania bol už teraz biskup Velyčkovsky odsúdený na ďalšie tri roky väzenia. Hoci jeho zdravotný stav bol veľmi vážny a bola potrebná operácia srdca, vtedajšia vláda ho nechala vo väzení až do roku 1972. Po prepustení dostal ešte aj zákaz návratu do Ľvovu, ale navrhli mu ísť k sestre do Juhoslávie. Toto mu potom umožnilo navštíviť Rím a stretnúť sa s pápežom Pavlom VI. Podarilo sa mu navštíviť aj Kanadu, kde 30. júna 1973 aj zomrel.

Biskup Vasiľ Velyčkovsky bol blahoslavený 27. júna 2001. Liturgická  spomienka pripadá na 27. jún.