DomovNAŠI SVÄTÍ/BLAHOSLAVENÍBlahoslavený Mikuláš Čarneckyj

carneckyjMykola Čarneckyj sa narodil 14. decembra 1884 v dedine Semakivci na západnej Ukrajine. Jeho rodičia mali okrem neho ešte ďalších osem detí, ktoré vychovali v náboženskom duchu. Mykola vynikal už od detstva zbožnosťou a prirodzenou dobrotou si získaval srdcia rovesníkov aj starších ľudí. V roku 1903 Čarneckyj skončil gymnázium. A rozhodol sa pre zasvätený život. V tom istom roku bol vysvätený na biskupa o. Gregor Chomyšyn. Keďže ešte nebol postavený seminár Mikuláša poslali na štúdium do Ríma, kde bol šesť rokov. V októbri roku 1909 bol vysvätený za kňaza a o rok neskôr ako doktor teológie sa stal profesorom dogmatiky v stanislavovoskom seminári. Roku 1919 s povolením biskupa vstupil do noviciátu redemptoristov. Po zložení rehoľných sľubov sa vrátil do Stanislavova, a teraz už ako redemptorista so svojimi spolubratmi založili tam nový kláštor. Aj naďalej bol profesorom v seminári a zároveň aj duchovným vodcom a spovedníkom mnohých seminaristov. Bol známy svojou jednoduchosťou, ale zároveň aj učenosťou. Roku 1926 mu zverili predstavený úlohu – pracovať na diele zjednotenia na Volyni, kde redemptoristi v Kovli založili nový kláštor. Tam prijal odev východného mnícha a celým srdcom sa oddal dielu zjednotenia kresťanov. Vtedajší pápež Pius XI si všimol Mikulášovu múdrosť a pastoračnú prezieravosť. V roku 1931 ho menovali za apoštolského administrátora pre územia Volyni a Polisia. A 18. februára 1931 ho biskup Hryhorij Chomyšyn v chráme svätého Alfonza vysvätil za biskupa.  Mikuláš pôsobil tam až do roku 1939, do príchodu komunistov. 11. apríla 1945 ho komunisti uväznili a odvliekli do Kyjeva, kde ho mnohokrát surovo vypočúvali a po roku ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody, ktoré mal stráviť v Sibíri na ťažkých prácach. Špión s tajnej bezpečnosti, ktorý sa stal jeho spoluväzňom pre získanie informácii, zistil, že spolupracoval s Vatikánom, za čo Mikulášovi pridali ešte desať rokov. V mestečku Marijinsk boli väzni trápení ťažkou prácou a nedostatkom jedla. Potom bol v Orlovo – Rozova a roku 1947 do Vorkuty. Napriek rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu biskup ostával pokojný a ešte mal aj silu pre povzbudenie spoluväzňov. Svedkovia spomínajú, že svoje utrpenie znášal trpezlivo v modlitbe za tých, ktorí mu ublížili. Keď sa dalo tak potajomky slúžil svätú liturgiu a vysluhoval sviatosti. Roku 1948 bol prevezený do Mordovie, kde bol do roku 1954, kde ho opäť previezli do Vorkuty. Po roku zase putoval do Mordovie, tu sa jeho zdravotný stav na toľko zhoršil, že sa zdalo akoby smrť už klopala na dvere. Tento stav bol na toľko vážny, že KGB sa rozhodlo prepustiť biskupa na slobodu a dalo mu povolenie vrátiť sa do Ľvovu. Pravdivé pramene informácie dosvedčujú, že otec biskup Mikuláš za svojho väzenie vytrpel viac ako šesťsto hodín mučenia a bol približne v tridsiatich lágroch. Po návrate do Ľvovu, ktorý bol v roku 1956 jeho zdravotný stav bol beznádejný, ale duch bol nezlomný. Stalo sa to, s čím KGB nepočítalo, zdravotný stav hoci nebol najlepší, ale sa stabilizoval. Za periód troch rokov, hoci bol pod dohľadom agentov tajnej polície prijímal návštevy, posilňoval a povzbudzoval mnohých vo viere. A ešte sa mu podarilo tajne vysvätiť viac ako desať kňazov. Zdravotný stav sa začal zhoršovať a 2. apríla 1959 podľahol rakovine.

Boží muž, ktorým je blahoslavený Mikuláš nielen za života pomáhal ľuďom ale aj po smrti, teraz svojim príhovorom dáva prosiacim poznávať Božie milosrdenstvo a Božiu lásku. Dokazuje to viacero zázrakov ktoré sa stali na príhovor Mikuláša Čarneckeho.

Proces blahorečenia bol vo Ľvove 27. júna 2001, počas návštevy Ukrajiny Svätým Otcom.