DomovNovinkyMisijný výjazd na Litvu očami účastníčky Aničky Limánekovej z Rieky života

Misijný výjazd na Litvu očami účastníčky Aničky Limánekovej z Rieky života

 

Náš misijný výjazd, ktorý bol súčasťou mestských misií v litovskom meste Kaunas, sa začal v piatok, 16. júna, nekonečným cestovaním cez Poľsko. Hoci sme z Podolínca vyrazili skoro ráno a urobili si prestávku len v Lubline a na niekoľkých čerpacích staniciach, strávili sme v aute celý deň. Keď nás privítali rovné zelené litovské polia, už sa stmievalo. Hneď po príchode do Kaunasu sme sa stretli s Vaidou – je jednou z hlavných organizátoriek mestských misií, evanjelizačnej školy a v podstate všetkých misijných aktivít v diecéze. Zaviedla nás do hosťovského domu vedľa arcibiskupského úradu, v ktorom sme boli ubytovaní. Keďže som bola jedinou zástupkyňou ženského pokolenia, ušla sa mi samostatná izba. Po takom náročnom dni som vôbec nemala problém zaspať.

S členmi evanjelizačnej školy sme sa plánovali stretnúť až v nedeľu, a tak sme z dnešného dňa urobili spoznávaciu sobotu. Navštívili sme mariánske pútnické miesto Šiluva – pred 400 rokmi sa tu zjavila Panna Mária, čo zabránilo šíreniu reformácie a pomohlo zachovať Litvu katolícku až dodnes. Našou ďalšou zastávkou bola Hora krížov – v slovenskom ponímaní to vôbec nie je hora, skôr malý kopček, ktorý je však od hlavy až po päty posiaty krížmi rôznych veľkostí a tvarov od výmyslu sveta. Nemyslím si, že je možné určiť ich počet, no veľmi by ma to zaujímalo. Je to veľmi tajomné miesto, ktoré nemá vo svete páru. Predstavuje symbol odporu Litovcov voči sovietskemu Rusku, ktorému sa ani po niekoľkých pokusoch nepodarilo hromadeniu krížov zabrániť. Je dokonca zaradené do zoznamu UNESCO. Potom sme boli pozvaní na stretnutie s pomocným biskupom Kestusisom – poukazoval nám mesto Telšai, kde ho pred dvoma týždňami z Kaunasu preložili, a miestny seminár, v ktorom momentálne prebieha rekonštrukcia – je to niekoľkoposchodová budova hneď vedľa kostola, z ktorej sa za krátky čas stane centrum pre spoločenstvá. Našou poslednou zastávkou bola Palanga, krásne prímorské mesto s uličkami plnými ľudí užívajúcich si začiatok leta. Boli sme sa pozrieť aj na more – je nádherné! Niektorí z nás sa dokonca odvážili okúpať sa v tej studenej vode – mne stačilo namočiť si nôžky a sledovať, ako moje stopy v piesku miznú pod spenenými vlnami. Do nášho domova v Kaunase sme sa vrátili v neskorých nočných hodinách – mala som pocit, že sme dnes obišli celú Litvu.

Do prípravy večerného stretnutia so študentami evanjelizačnej školy sme sa pustili hneď po rannej sv. omši. Rozdelili sme si úlohy – každý z nás mal povedať niečo o tom, ako vníma svoje misionárske povolanie, aké boli začiatky, možno ťažkosti, s ktorými sa stretávame. S blížiacim sa večerom rástla aj moja zvedavosť – myslela som si, že to budú prevažne mladí ľudia v mojom veku. Keď sa však postupne začali schádzať, objavovalo sa stále viac ľudí v strednom veku – dokonca tam bol pán na vozíčku či pani okolo sedemdesiatky. Vtedy som si uvedomila, že Boh volá do misijnej služby nielen mladých ľudí, ale každého, kto má ochotné srdce. Zoznámili sme sa s nimi, každý o sebe niečo povedal, spoločne sme sa pomodlili a rozprávali sme o povolaní. Väčšina z nich nevedela po anglicky, skôr po rusky, takže nás musela Agne, rehoľná sestra, tlmočiť do litovčiny – bolo pre mňa veľkým zážitkom počuť moje slová pretlmočené do tak krkolomného jazyka, akým litovčina rozhodne je. Po skončení úvodného stretnutia sme večer v kostole viedli zvelebenie.

Program s budúcimi misionármi začal hneď ráno o 9:00. Rozdelili sme ho na teoretickú a praktickú časť – v tej teoretickej sme sa rozprávali o úlohách Cirkvi a o troch základných častiach každého misijného programu: kerygma, svedectvo, pantomíma. V praktickej časti sme ich naučili scénku „maska“ a dali sme im priestor na to, aby si každý z nich napísal vlastné svedectvo. Tieto dni boli pre nich vyvrcholením evanjelizačnej školy, to znamená, že svoje teoretické poznatky mali možnosť využiť aj prakticky v teréne, konkrétne dnes sme poobede mali naplánovaný program v reedukačnom centre, čiže v polepšovni pre chlapcov. Spomedzi účastníkov evanjelizačnej školy sme vybrali tých, ktorí povedia kerygmu a svedectvá, ktoré sme skombinovali s našimi, a tak sme zostavili program. Reedukačné centrum sa nachádzalo na okraji Kaunasu. Pri vstupe doň sme museli predložiť občiansky preukaz a kontrolovali všetko, čo sme so sebou niesli. Na náš vyše hodinový program prišlo asi dvadsať chalanov vo veku približne od 15 do 18 rokov. Boli celkom sympatickí a takmer celý čas pozorne počúvali. Premiéra našich študentov dopadla dobre – odvážne hovorili svedectvá, skvelo zahrali „masku“. Po návrate späť sme mali spoločnú sv. omšu v anglicko-slovensko-litovskom jazyku. Večer ešte boli vo dvore arcibiskupského úradu i v kostole koncerty a v miestnej kaviarni diskusie týkajúce sa problémov súčasnej Cirkvi.

Utorkovou doobedňajšou témou bola sila slova a nová evanjelizácia, o ktorej sa stále viac v Cirkvi hovorí. Ďalšou praktickou príležitosťou hovoriť o Bohu bola väznica neďaleko Kaunasu. Mali sme tam mať až dva programy – prvý sa však uskutočnil v sektore, kde mohli pustiť len piatich z nás, takže sme študentov pripravili len na ten druhý. V podstate sme len trošku upravili včerajší program, vystriedali sme ľudí na svedectvá a kerygmu, no scénka ostala tá istá. Pri vstupe nás kontrolovali oveľa prísnejšie – dokonca sme museli prejsť aj cez detektor kovov. Naše publikum už nebolo len chlapčenské – sedeli tam dospelí muži. Z ich tvárí bolo ťažké vyčítať, čo si myslia, no verím, že sa ich Boh cez náš program dotkol. Myslím si, že tak ako ja, aj naši zverenci mali z toho všetkého veľký zážitok. Večer sme mali vo dvore arcibiskupského úradu ešte krátky koncert – zahrali sme tri piesne, dve slovenské a jednu anglickú, a po nás už nasledovalo vystúpenie miestnej dychovky.

Posledný deň nášho výjazdu sme opäť doobeda strávili prednáškami na tému pôsobenie Ducha v dejinách Cirkvi, od čias prvotnej Cirkvi až dodnes. Zastavili sme sa až pri nedávnom stretnutí pápeža so spoločenstvami pri príležitosti 50. výročia obnovy v Duchu Svätom, čítali sme si úryvky z listu, ktorý pápež k tomuto výročiu napísal. Poobede sa Bohuš spolu s pátrami stretol s biskupom Jonasom v Keišadoris, my sme sa zatiaľ pripravovali na stretnutie so spoločenstvom v meste Trakai, ktoré sa snaží evanjelizovať ľudí mimo kostola. Opäť sme rozprávali o novej evanjelizácií, ktorej podstatou je hovoriť rovnaký obsah novou formou – pustili sme im zostrih z Bratislavských misií z roku 2010, kde misionári tancujú na uliciach, chodia do škôl či tvoria umelecké diela hovoriace o Bohu. Po skončení stretnutia sa naši študenti spolu s miestnymi vybrali do ulíc a pozývali ľudí na zvelebenie, ktoré sme viedli večer v kostole. My sme sa šli zatiaľ prejsť po okolí a navštíviť najznámejšiu atrakciu v meste – hrad uprostred jazera. Práve tam prebiehala zvuková skúška na večerný metalový koncert – aký veľký paradox: v rovnakom meste sa v ten istý večer konajú úplne odlišné podujatia…

Nasledujúci deň bol už dňom lúčenia a opäť nekonečného cestovania. Hoci som bola veľmi unavená, pretože dni boli plné, všetko to stálo za to. Myslím, že som sa opäť priblížila k Bohu, pretože mňa samú oslovovali prednášky, svedectvá ostatných či ich odhodlanie hovoriť o Bohu. Opäť som sa presvedčila o tom, že človek na misiách viac dostane ako dá.

Príbuzné články:

Evanjelizácia v litovskom meste Kaunas

Klára Živčkávová v Kyrgystane 

Oázové leto vo Vinnom (2016)

Dojmy z oázového leta vo Vinnom (video, 2016)

Natáčanie videí Objav Krista

Obnova pre Slovákov v Londýne (november 2016)

redemptoristi@gmail.com