DomovNovinkyMarcel Van, duchovný malý brat svätej Terézie z Lisieux

Marcel Van, duchovný malý brat svätej Terézie z Lisieux

Rozhovor s autorom knihy o Marcelovi Vanovi, rehoľnom bratovi, redemptoristovi, ktorého proces blahorečenia prebieha.

Paríž, 1. februára 2010 (Zenit.org).- Odkaz svätej Terézie, že svätosť je pre všetkých, sa zvláštnym spôsobom premietol do života vietnamského redemptoristu, ktorý vo veku 31 rokov zomrel v komunistickom pracovnom tábore.

Marcel Van sa považuje za „duchovného malého brata“ svätej Terézie z Lisieux. Snažil sa byť apoštolom lásky a ku Bohu pristupoval s dôverou malého dieťaťa, ako to robila aj ona.Van sa narodil v roku 1928 a zomrel ako 31-ročný. Vďaka svätej Terézii zistil, že nedosiahne kňazskú vysviacku a jeho život bude namiesto toho zasvätený sprítomňovaniu Boha na miestach, kde sa zdalo, že chýba.

Zenit hovoril s francúzskym dominikánom, otcom Gillesom Bercevilleom, autorom knihy vo francúzštine s názvom Marcel Van ou l’infini pauvreté de l’Amour (Marcel Van alebo nekonečná chudoba lásky), aby sme sa mohli dozvedieť viac o tomto Božom služobníkovi. Otec Berceville hovorí, že Vanov život je symbolom vzájomnej výmeny medzi východom a západom.

Z: Môžeme Marcela Vana oddeliť od postavy svätej Terezky Ježiškovej, ktorá sa dnes do istej miery považuje za jeho veľkú duchovnú sestru?
Otec Berceville: Van bol silne veriacim chlapcom, ktorý mal s Kristom vždy hlboký vzťah, bol oddaný Eucharistii a presvedčený, že Boh je láska a mal silné puto s najsvätejšou Pannou. Ako 14-ročný objavil Teréziin „Príbeh duše“ a krátko potom počul, ako k nemu Terézia prehovára. Táto tajomná výmena trvala až do konca jeho noviciátu.
 
Z: Čo prostredníctvom nej objavil? 
Otec Berceville: S Teréziou objavil, že jeho túžba po svätosti sa môže naplniť, lebo to bola aj Božia túžba. Boh sa k nám „znižuje“: On nie je Bohom, ktorý nás prísne trestá a žiada od nás veci, ktoré nie sme schopní urobiť, ale je Bohom, ktorý premýšľa, ako nám pomôcť a určitým spôsobom sa nám prispôsobuje, aby sme sa my prispôsobili jemu. Keď si Van prečítal Príbeh duše, cítil sa spojený s tým, čo dovtedy prežil. Oslobodil sa od strachu z Boha. V Terezkinej škole sa tiež naučil nový spôsob modlitby: rozhovor syna s otcom. Všetko, čo dieťa zažíva, je pre otca ako je Boh, zaujímavé. Terézia mu tiež odhalila jeho povolanie – nestane sa kňazom. Preto sa musel vzdať životného plánu, ktorý dovtedy mal. Ideál apoštolátu lásky vidí v živote, ktorý je skrytý pred očami sveta – v živote modlitby, prosieb za kňazov a hriešnikov, za deti a Cirkev. Ako povedal, vtedy s Bohom zdieľal „nekonečnú chudobu lásky“.

Z: Marcel Van bol redemptoristom. Čo nám hovorí o tajomstve vykúpenia?
Otec Berceville: Marcel Van veľmi túžil po tom, aby Boha priviedol tam, kde chýbal. Bola to silná intuícia. Počas noviciátu sa ho spolubratia zo žartu opýtali, či by nechcel žiť s komunistami. Povedal, že by chcel. Priatelia sa na ňom smiali. Ale on nežartoval, naozaj chcel milovať Boha s komunistami, aby s tými, ktorí boli „bez Boha“, bol aspoň jeden človek, ktorý by Boha miloval. Vo viere sa spojil s Kristovou vykupiteľskou prácou a často pociťoval veľkú osamelosť. Počas rokov postulátu a noviciátu prežíval s Kristom veľmi osobný vzťah; neskôr zažíval pokušenia, vyprahnutosť a (temnú) noc. Van sa tiež spájal s hriešnikmi, kdekoľvek boli. Prežíval noc, ale prežíval ju v láske.Cítil, že mu to pomôže preniesť Ježišovu lásku na iných. Bol to jeho vstup do srdca Krista Vykupiteľa. Spojil sa s Kristom v práci spásy, ktorá sa uskutočňuje aj dnes a vstúpil do spoločenstva svätých.
 
Z: Počas života bolo Vanovi zverené poslanie modliť sa za Francúzsko. Jeho rodný Vietnam prechádzal búrlivým obdobím (koniec francúzskej Indočíny). Aký mal vtedy vzťah ku Francúzsku a Francúzom? 
Otec Berceville: Van mal s Francúzskom komplexný vzťah. Zo solidarity ku svojim krajanom poníženým kolonizáciou bol automaticky proti Francúzsku. No nezabúdal, že jeho Cirkev sa zrodila a vyvíjala vďaka francúzskym misionárom (na severe pôsobili aj Španieli). Francúzsko bola Terezkina krajina. A prijal misiu, ktorá sa našla v jeho spisoch, že sa bude modliť, aby bolo Francúzsko k službám Ježišovej lásky. Verím, že zasiahnutého bolo viac, než len osud samotného Francúzska. Ide o osud všetkých národov – každý národ je v Božích očiach hodnotný. V tom, čo Van povedal o vzťahoch medzi Vietnamom a Francúzskom, je niečo symbolické. Naozaj ide o vzťah medzi všetkými národmi a kultúrami. Je to odkaz mieru.
 
Z: A všeobecný odkaz? 
Otec Berceville: Všeobecnosť nie je abstraktným ideálom. V láske ide o konkrétne obohacovanie všetkých pre všetkých. Do určitej miery to môžeme prostredníctvom Vana zažívať. Vďaka evanjeliu s ním objavujeme, ako by malo vyzerať stretnutie východu so západom. Jeho odkaz je veľmi aktuálny. Po prvýkrát objavujeme kresťana z ďalekého východu, ktorý intenzívne prežíval vieru, ktorého odkaz je jedinečný a taký veľký, že francúzsky teológ ako ja sa začína učiť po vietnamsky, aby sa dozvedel niečo viac o evanjeliu. V 17. storočí pápež Innocent XI, ktorý bol blahoslavený Piom XII, povedal: „Východ nám dal evanjelium. Dnes ho západ musí vrátiť.“ S Vanom východ západu znova hovorí niečo z evanjelia. Môžeme tu vidieť veľkolepý príklad výmeny medzi dvoma Cirkvami.  

Príbuzné články:

Všetkých Svätých – správa v TA3 (2017)

Vplyv sv. Terézie z Avily na redemptoristov

Bl. František Seelos – modlitby pred spaním

Sv. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice a jej úcta k Matke ustavičnej pomoci

Úcta k Matke ustavičnej pomoci bl. Charlesa de Foucauld

redemptoristi@gmail.com