Sv. Klement Hofbauer sa narodil ako Johannes (Ján) Hofbauer 26. decembra 1751 v Tasoviciach na Morave. Bol deviatym synom Paula Hofbauera a Márie Steerovej, ktorí mali spolu dvanásť detí. Otec zomrel, keď mal Klement iba šesť rokov. Jeho mama vtedy ukázala na kríž a povedala mu: „Odteraz je On tvojim otcom. Snaž sa, aby si ho nikdy nezarmútil hriechom.” Malý Klement si tieto slová vzal k srdcu.
Klement sa stal patrónom pekárov vďaka tomu, že ako tínedžer pracoval v tejto profesii. Keďže bol chudobný, nemohol si dovoliť študovať. Pracoval v jednej známej pekárni vo Viedni. Raz stretol dve dámy, ktoré mu ponúkli, že mu zaplatia štúdiá.
Ako dieťa sa rád modlil ruženec so svojou rodinou, ktorú k tomu veľmi pozýval. Bol vrúcnym ctiteľom Panny Márie. Stal sa známym ako „kňaz, ktorý požehnáva ružence”. Ruženec nazýval svojou „knižnicou” a hovorieval, že vďaka nemu získal všetko, o čo prosil Boha. V kláštore dostal meno Klement Mária ako ctiteľ Ježišovej matky.
Klement je dobrým príkladom toho, čo musí mať dobrý redemptorista: neotrasiteľnú dôveru v Boha a misionársky zápal. Dobre to vyjadruje jeden obraz: oddaný dotyk bohostánku. Toto gesto poznačilo priateľstvo, ktoré mal svätec s Ježišom a bol to jeho spôsob, ako mu povedať, že je tu, že ho miluje a že vrelo po ňom túži. Toto zbúralo všetky bariéry akejkoľvek spirituality založenej na strachu alebo otroctve.
Klement vždy veľmi dbal o duchovné dobro všetkých, ktorí prichádzali do jeho kaplnky. Pri oltári bolo vidieť jeho veľkú oddanosť ako muža viery. Hovoril to, čo ľudia potrebovali počuť a kázal takým spôsobom, že ľudia rozpoznali svoje hriechy, zakúsili dobrotu Boha a mohli žiť podľa jeho vôle. Ale ak bol levom na kazateľnici, bol baránkom v spovednici. Počúval hriechy tých, ktorí prichádzali na spoveď, hovoril im slová povzbudenia, prosil pre nich Božie odpustenie a posielal ich, aby nasledovali Ježiša Krista vo svojich životoch.
Kostol sv. Benona vo Varšave sa stal miestom rastúcej misie a pôsobivej apoštolskej aktivity sv. Klementa a jeho priateľa, pátra Thaddeusa Hübla. Čoskoro ich bolo osem misionárov. V kostole bol každý deň bohatý program kázní, prednášok, spovedí a pobožností. Toto prilákalo davy ľudí, ktoré sa takmer nezmestili do malého kostola. Sv. Klement tiež založil sirotinec a školu. Tieto aktivity začali v roku 1787 a pokračovali do roku 1808, kedy Napoleon Bonaparte kostol zatvoril a komunitu rozpustil.
Redemptoristi boli z Varšavy vyhostení v dobe náboženských obmedzení, ktoré sa rozšírili po francúzskej revolúcii a s expanziou Napoleona Bonaparteho. Sv. Klement a všetci redemptoristi museli odísť do exilu v roku 1808. Kostol sv. Benona bol zatvorený a 40 redemptoristov, ktorí tam žili, boli na mesiac uväznení, kým im nenariadili vrátiť sa každému do svojej krajiny.
V septembri 1808, po tom, ako bol vyhostený z Poľska, prišiel Klement do Viedne. V roku 1809, keď Napoleonove vojska napadli mesto, pracoval Klement ako nemocničný kaplán a staral sa o mnohých ranených vojakov. Keď arcibiskup videl zápal, s ktorým pracoval, požiadal ho, aby sa staral o malý taliansky kostol vo Viedni. Tam zostal štyri roky, kým v roku 1813 nebol menovaný za kaplána pre sestry uršulínky.
Sv. Klement sa zaslúžil o rozšírenie kongregácie redemptoristov. Počas svojho života sa usiloval založiť nové komunity kongregácie, ale nepodarilo sa mu to. On a jeho spoločník, páter Thaddeus Hübl, veľmi trpeli vojnami a politkou vo Varšave a potom vo Viedni, kde Klement žil posledných 12 rokov. Vo Viedni sa snažil získať povolenie na založenie redemptoristickej komunity. Schvaľovací dokument bol vydaný až v deň jeho úmrtia, 15. marca 1820. Neskôr sa z rakúskej provincie rozšírila Kongregácie do celého sveta.
Vo Viedni, ako už bolo spomenuté, po tom, čo slúžil vojakom zraneným napoleonskou vojnou, pracoval Klement vo farnosti pre Talianov a potom bol kaplánom uršulínskych sestier. Práve tam vo Viedni mu spočiatku bolo zakázané kázať a hrozilo mu vyhnanie. Nezastavilo ho to však v kňazskej službe. V tých rokoch upútal pozornosť mnohých intelektuálov a študentov, ako aj bohatých ľudí a umelcov. Pápež Pius VII. sa dozvedel o jeho apoštolskej horlivosti a vydal dekrét o založení prvej redemptoristickej komunity v Rakúsku. Stalo sa to v predvečer jeho smrti. Svätý Klement zomrel, keď sa jeho sen splnil.
Zdroj: www.cssr.news
Preklad: Ján Kniez
Redemptoristi - provincialát
Puškinova 1
811 04 Bratislava
Naša organizácia (resp. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa - redemptoristi) spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou.
Ochrana osobných údajov
© Copyright 2022 | CREA : THINK studios | All Rights Reserved