DomovDejiny viceprovincie Bratislava

Až po vzniku Československej republiky koncom októbra 1918 mohli redemptoristi spoza Moravy založiť svoje kláštory aj na Slovensku.

Podnet na založenie kláštora v Bratislave dali misie, ktoré v rokoch 1933 i 1934 konali českí redemptoristi pre bratislavských Čechov. Tieto misie vzbudili v miestnych Čechoch túžbu, aby sa tu českí redemptoristi  usadili. Za týmto účelom pražský provinciál kúpil v roku 1935 dom na rohu Puškinovej a Štefánikovej ulice. Pri kláštore bola postavená väčšia kaplnka, ktorú posvätili 5. júla 1936 a zasvätili svätým Cyrilovi a Metodovi. V roku 1941 redemptoristi založili kláštor na známom mariánskom pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici.

Začiatkom 60. rokov ŠtB postupne zatkla viacerých členov kongregácie a ich spolupracovníkov, ktorí boli vzápätí po skupinách vyšetrovaní a súdení za podvracanie republiky. Bratislavská skupina pozostávala zo šiestich redemptoristov, jedného františkána a štyroch laikov.

Keď v našej vlasti opäť zavládla sloboda a mohli sme plne obnoviť svoju činnosť, stretli sme sa 9. januára 1990 v Nitrianskej Blatnici pri Radošine, kde ako správca farnosti či kaplán pôsobili dvaja naši spolubratia P. František Jurík a P. Ján Kintler. Páter viceprovinciál Ján Janok, ktorý niekoľko mesiacov predtým dosiahol dôchodkový vek, ukončil svoje kaplánske pôsobenie vo Farnosti svätej Alžbety v Košiciach a presťahoval sa do Bratislavy. Býval v dome, kde sa spolubratia stretávali pred zatknutím, a tak sa toto významné miesto stalo na určitý čas sídlom viceprovincie, keďže bratislavský kláštor nám vrátili až v lete 1991. Kostol svätých Cyrila a Metoda sme prevzali hneď 14. januára 1990 a začali sme v ňom vykonávať pravidelné bohoslužby.

Na jar roku 1993 bol za viceprovinciálneho predstaveného zvolený P. Róbert Bezák. Prerušil svoju prípravu na doktorát z morálnej teológie a spravoval viceprovinciu postupne celých dvanásť rokov. Urobil významný krok, keď formáciu našich novicov začal na Slovensku a štúdiá filozofie a teológie vykonávali naši študenti u jezuitov na bratislavskom Teologickom inštitúte Aloisianum.

V polovici roka 2006 nám trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol zveril novozriadenú farnosť Bratislava-Kramáre. Keďže na jej území sú štyri veľké nemocnice, popri farskej pastorácii sa naši rehoľní spolubratia venujú duchovnej službe chorým v týchto zariadeniach.

Aj keď bežne pôsobíme vo farnostiach, charizmu našej kongregácie predsa len najviac charakterizujú ľudové misie. v súvislosti s nimi P. Michal Zamkovský hovorí:

„Po Nežnej revolúcii sa ozývali hlasy: Kedy sa začnú znovu hlásať po farnostiach ľudové misie? Misijné kríže pri kostoloch niesli staré dátumy, mnohí ľudia už nepoznali ich význam. Potrebovali sme aj prevziať charizmu a naučiť sa, ako hlásať misie, od našich spolubratov z kláštorov v tých zemiach, kde sa misie konali nepretržite.“ Po určitej príprave v Poľsku začali hlásať ľudové misie dva tímy: tím P. Ivana Flimmela v roku 1993 a tím P. Michala Zamkovského v roku 1994. A postupne začali v tých rokoch vykonávať ľudové misie aj iné rehole: jezuiti, františkáni, kapucíni, dominikáni, lazaristi…

Následne sa vytvorili tri misijné tímy zložené z misionárov z Podolínca, Kostolnej a Radvane; štvrtý tím z Bratislavy vykonáva misie príležitostne. Samozrejme, pomáhajú pátri aj z iných komunít a tak je vlastne celá viceprovincia zapojená do diela misií. Ruku k dielu prikladajú aj študenti, za misie sa modlia starší a nemocní pátri, ako aj novici a obláti. Na misiách v školách, vo väzniciach, na uliciach a v internátoch úzko spolupracujeme – čo je naša špecialita a výsada – so skupinami laikov, ako sú spoločenstvá Rieka života z Podolínca, Calvary z Bratislavy, Koral z Kostolnej – Záriečia, Shekinah z Banskej Bystrice a so skupinou laikov z Gaboltova.