Dnes slávime spomienku na blahoslaveného Petera Dondersa. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. 23. mája 1982. Asi všetci dobre vieme, aké množstvo technických detailov a záležitostí zahŕňa proces kanonizácie. Okrem uznania zázrakov vykonaných na príhovor daného človeka je jedným z dôležitých prvkov v kanonizačnom procese aj to, či a nakoľko je medzi ľuďmi rozšírená úcta k jeho osobe. Osobne si myslím, že práve do takéhoto rozširovania úcty k pátrovi Dondersovi by sa mala pustiť naša redemptoristická rodina – a to nielen preto, aby sme vyzdvihli jedného z nás, ale aj preto, že život pátra Dondersa môže byť veľkým prínosom a inšpiráciou pre Cirkev i pre spoločnosť ako takú.

Keď som v španielčine čítal deviaty zväzok Redemptoristickej spirituality, v ktorom sa píše o Peterovi Dondersovi, oslovil ma jeden rozmer jeho života – na ktorý poukazoval aj editor tohto zväzku, vtedy páter, teraz už biskup Noel Londoño CSsR –, ktorý si môžeme vziať aj do svojho života: kresťanské povolanie byť už od svojho krstu prorokmi v realite každodenného života.

Latinská Amerika po tom, čo prišla do kontaktu s Európou, celé desiatky, ba stovky rokov prechádzala kultúrnymi a politickými zmenami, ktoré v 19. storočí viedli k hnutiam za nezávislosť a v 20. storočí k rôznym nepokojom, prevratom a politickým otrasom.

Peter Donders sa narodil v roku 1809, teda na začiatku 19. storočia. V roku 1842 prišiel ako misionár do holandskej kolónie zvanej Surinam a priniesol si pritom so sebou politické, spoločenské, morálne a cirkevné myslenie vtedajšej Európy, v ktorom zohrávali hlavnú úlohu témy oslobodenia a spravodlivosti.

Petera Dondersa zvyčajne označujeme za apoštola malomocných, čo je, samozrejme, oprávnené, keďže s istými prestávkami pracoval 28 rokov na mieste zvanom Batavia, ktoré bolo vytvorené na to, aby doň v tejto oblasti prichádzali všetci malomocní. Medzi malomocnými aj 14. januára 1887 zomrel.

No Peter Donders bol v kontakte aj s rôznymi skupinami tvorenými zneužívanými a zotročenými ľuďmi – napríklad približne so štyridsiatimi tisíckami otrokov koncentrovaných v štyristo koloniálnych zariadeniach. Pri svojom evanjelizačnom úsilí sa často stretával s odporom zo strany „kresťanských“ kolonizátorov, ktorí mu nedovoľovali vstupovať na plantáže, ba ani vysluhovať miestnym ľuďom sviatosti. Otroctvo v Suriname bolo vlastne zrušené až počas jeho života – v roku 1863.

Peter Donders zasvätil svoj život aj evanjelizácii domorodcov, ktorých trápili rôzne problémy – od alkoholu až po kiahne, ktoré priniesli Európania. Boli medzi nimi kmene Araukáncov, Warrov a Guaríniov. Aj Peter Donders – podobne ako iní evanjelizátori – narazil pri strete s týmito „karibskými indiánmi“ či „južanskými červenokožcami“, ako ich niektorí volali, na mnohé ťažkosti. Je zaujímavé, že miestny apoštolský vikár pri svojej návšteve Surinamu za čias Petera Dondersa povedal, že „v súčasnosti vyznáva väčšina domorodých obyvateľov Surinamu katolícku vieru vďaka neúnavnej a priekopníckej práci Petera Dondersa, ,apoštola domorodcov‘“.

Tieto historické fakty o jeho misii a službe poukazujú na dôležitosť oslobodenia človeka a spravodlivosti pri evanjelizačnej práci. Peter Donders bol v rámci komunity redemptoristov často hlasom prihovárajúcim sa za tých, ktorí boli zneužívaní, zotročení a odsunutí na okraj spoločnosti. A medzi takých patrili – okrem opustených a na okraj odsunutých malomocných – aj domorodí Indiáni a otroci.

Zdá sa mi, že momentálne vzniká silné hnutie rozširujúce úctu k Peterovi Dondersovi; hnutie, ktoré ho radí medzi postavy, hrajúce veľkú úlohu v historických hnutiach za oslobodenie a presadenie spravodlivosti v Latinskej Amerike. V tomto snažení je naozaj priekopníkom – spolu s mnohými ďalšími prorockými postavami, ktorých zoznam vrcholí biskupom z 20. storočia Óscarom Arnulfom Romerom (svätorečený 15. októbra 2018).

Príkladom toho, akým prorockým hlasom bol Peter Donders, sú jeho listy, zverejnené v deviatom zväzku Redemptoristickej spirituality, ktorý zostavovateľ venoval práve jemu. Tieto listy dokazujú, že ich možno zaradiť do zbierky prorockých svedectiev cirkvi v Latinskej Amerike. Peter Donders v nich uvažuje nad nasledovnými tradičnými prorockými prvkami: prorocké videnie reálnej situácie v Suriname, odsúdenie tých, ktorí sú za takúto situáciu zodpovední, prorocká reakcia na páchané krivdy, nádej v oslobodenie a nemožnosť opravdivej evanjelizácie bez predchádzajúceho oslobodenia tohto druhu.

Ako príklad odcitujem úryvok z jedného listu, ktorý napísal v roku 1846 na obranu otrokov. Po tom, čo píše, že keby sa utláčaným a zneužívaným ľuďom v Suriname dostalo aspoň toľko starostlivosti, koľko sa jej dostane domácim zvieratám v Európe, bolo by im oveľa lepšie ako teraz, pokračuje:

„Beda! Beda Surinamu vo veľký Deň súdu! Beda! Beda! Áno, tisíckrát beda Európanom, majiteľom otrokov na plantážach, správcom, riaditeľom a strážcom (všetkým tým, ktorí vládnu otrokom)!!! Beda tým, ktorí zbohatli z krvi a potu úbohých otrokov, ktorí nemajú iného obrancu ako Boha!“

Tieto slová, ktoré by boli silné aj dnes, boli rovnako silné aj v jeho dobe.

Kiež nám je Peter Donders inšpiráciou, aby sme boli naplnení prorockým duchom a dokázali prelomiť bariéry strachu a obáv, ktoré nám bránia žiť prorocký rozmer toho, k čomu nás, nasledovníkov Vykupiteľa, volá naša charizma.

Autor: Manuel Rodríguez Delgado CSsR

Preklad © Mediálny tím provincie Bratislava – Praha